Ďakujeme za život!

V malebnom mestečku Užhorod, ležiacom na hraniciach so Slovenskom, deti každý deň odhaľovali, čo všetko prináša život. Postupne zistili, že žiť dobrý kresťanský život znamená veriť, správne sa rozhodovať, nasledovať Ježiša Krista a milovať svojich blížnych.

 „Prvé dni neboli určite ľahké aj kvôli "jazykovej bariére ",vďaka ktorej sa mi podarilo vyriecť nejaké tie brepty,“ povedal Ondro, animátor z Dubnice. „Postupne som si zvykol nepoužívať určité slová a bolo dobre.“ 

Keďže deti bývajú veľmi blízko Slovenska, táto krajina bola pre mnohé z nich doslova vysnívaná. Dvojčatám Angelike a Veronike rodičia už roky kupujú slovenské sladkosti, vraj aby si zvykali. Raz tu chcú žiť. Viaceré z detí majú príbuzných pochádzajúcich zo Slovenska. V jednej skupine bolo dokonca dievčatko, ktoré malo rodičov Slovákov.

„Nikdy nezabudnem na Užhorod, dal mi neskutočne veľa. Naučil ma spoznať svoje hranice a hlavne mi dal neskutočne veľa lásky v podobe nových priateľov z radov detí aj animátorov,“ pokračuje Ondro. „Tento týždeň v Užhorode mi dal také životné skúsenosti, ktoré sa človek nenaučí len tak hocikde, lebo misia je predsa len misia. Tie nové veci okolo, ako vydržať s ôsmimi ľuďmi a nepozabíjať sa :), a aj sebazapieranie vo všetkom,“ tvrdí Lenka, skúsená dubnická animátorka.

Zažili sme veľa krásnych, neopakovateľných a plnohodnotných zážitkov. Využiť čas konštruktívne a hlavne pre druhých je skvelou prípravou do života. Zábavné hry, tance, pesničky, napínavé súťaže, ale aj záchrana malého šteniatka z hlbokej jamy (latríny) a snaha pomôcť holubovi so zlomeným krídlom a viacerými hlbokými poraneniami vytvárali a utužovali vzťahy medzi členmi skupiniek.

Na úrodnej zemi je aj veľká žatva. Na tento tábor budú VIDESáci ešte dlho spomínať. Radosťou pre našich animátorov môže byť aj to, že jeden chlapec z tretej skupiny po skončení tábora začal miništrovať a stále v tom pokračuje.

Mery