Dievčenský tábor skutočne nebol o pletení vencov

Už niekoľko rokov organizuje Laura, združenie mladých, stredisko Mamateyova letný dievčenský tábor. Päť dní v prírode naplnených kvalitným programom ponúkajú sestry saleziánky spolu s animátorkami každoročne dievčatám zo základných škôl. Všeobecne sa však tento tábor z neznámych príčin netešil veľkej priazni verejnosti. Dievčat sa vždy prihlásilo dosť a boli spokojné. Ale zo strany opačného pohlavia sa mu ušlo mnoho kritiky. Tento rok sa však čudovali, keď sa deň po návrate dievčatá stretli v oratku a poriadne sa zabávali, tancovali, spievali, športovali. O programe a ďalších zaujímavostiach sme sa porozprávali s jednou z animátoriek, Miroslavou Székelyovou.

 Prečo organizujete tábor iba pre dievčatá?

V našom stredisku sú počas letných prázdnin štyri tábory: rodinný, dievčenský, chlapčenský a prímestský. Posledný z nich prebieha dennou formou a je určený pre chlapcov a dievčatá. Pobytové tábory sa však tradične realizujú oddelene. Myslím si, že to ponúka lepšie možnosti čo sa týka programu. Určite mi dáte za pravdu, keď poviem, že niektoré činnosti, ktoré bavia dievčatá jednoducho chlapci nepotrebujú a ani nechcú robiť.

Sledujete tým teda nejaký špeciálny cieľ?

Áno, samozrejme. Laura je združenie hlavne pre dievčatá. Cieľom je napomôcť k ich výchove k zrelosti žien. Počas školského roka sa deti prostredníctvom týždenných stretnutí základných kolektívov, ktoré tvoria skutočne základ našej činnosti, sa pri hrách a iných aktivitách dozvedajú aj o rôznych témach, ktoré im pomáhajú rásť. Ide o rast osobnosti vo všetkých oblastiach. Veľmi dôležitou je aj ich rast v duchovnej oblasti. Animátorky sa snažia, aby z ich zverenkýň vyrástli dobré kresťanky a statočné občianky. Tábor je vyvrcholením našej činnosti.

V čom je váš tábor iný oproti tým, ktoré ponúkajú iné organizácie a združenia?

Líši sa v mnohých veciach. Rozdielom je, že my chceme deťom skutočne niečo odovzdať, vedúcim záleží na deťoch. Program je nastavený tak, aby sa dievčatá naozaj nenudili. Nechceme len na týždeň odbremeniť rodičov. Chceme, aby prežili pekný týždeň so svojimi kamarátkami, s ktorými sú aj počas školského roka. Cez rôzne aktivity a hry im nenápadne saleziánskym štýlom ponúkame hodnoty.

Ako to teda vyzeralo?

Tento rok sme bývali na dvoch chatách pri krásnom meste Bojnice. Každý saleziánsky tábor má nejakú tému, hlavnú myšlienku. My sme sa tento rok inšpirovali filmom, ktorý oživil už starší príbeh o Alici v Krajine zázrakov. Počas piatich dní prežívali dievčatá Alicin pád do nory, spoznávanie nového sveta, záchranu jej priateľa Klobučníka, záverečný boj proti drakovi Červenej kráľovnej i návrat späť do reality. I keď ktovie, či Krajina zázrakov nie je skutočnejší svet.

Ako to myslíte?

To treba zažiť, celkovo, atmosféra na tábore bola výborná. Dievčatá odchádzali spokojné. Z hier sa im najviac páčila méta: „Odpaľovali sme loptičku ako pri baseballe, a potom sme bežali postupne cez méty a tak sme zbierali body,“ so zápalom mi vysvetľovala princíp hry Magda, ktorá bola na tábore prvýkrát. Dievčatám veľmi pomáhali aj scénky, ktoré im stále pripomínali dej. „Jedno ráno sme videli aj popravu Klobučníka. My sme mali rozhodnúť, či zomrie odseknutím hlavy alebo upálkovaním. Nakoniec im našťastie utiekol a my sme to mohli osláviť a dobre si zatancovať.“

A koľko dievčat zažilo tábor na vlastnej koži?

Pôvodne sme mohli vziať okolo štyridsať dievčat, aby sme sa zmestili do chát, ktoré sme rezervovali. Prihlásilo sa ich však viac. Pravdupovediac, príjemne nás to prekvapilo, keď ešte pred dátumom uzávierky odovzdávanie prihlášok, boli všetky miesta naplnené. Animátorky trochu prekvapili aj hlavnú vedúcu tábora, Elvi Hervayovú FMA, keď sa ochotne prihlásili, že môžu spať aj na zemi. Spolu bolo dievčat nakoniec 49.

Veľkú skupinu účastníčok tvorili samozrejme dievčatá, ktoré si bez tohto tábora už leto ani nevedia predstaviť. Ale myslím si, že veľmi pomohla propagácia, ktorú sme začali v správnom čase a na správnych miestach. Niekedy bolo náročné zvládať väčší počet dievčat, ale sestra Elvi FMA bola s našou prácou nakoniec spokojná: „V prvom rade cítim veľkú vďačnosť za tábor. V mnohých veciach som videla Božie požehnanie. Som dojatá aj z toho, že Panna Mária je taká dobrá ekonómka. Vybavila nám zľavy aj tam, kde už 15 rokov nikomu žiadnu nedali. Bola som veľmi milo prekvapená a povzbudená animátorkami, že ťahali dlho do noci a veľmi obetavo sa venovali dievčatám. Nedá sa to zovšeobecniť, nie s každým dieťaťom sa pracuje rovnako, mali sme aj ťažšie prípady, ale z mnohých osobných rozhovorov s dievčatami som cítila, že sa posunuli dopredu aj vo vzťahu k Bohu. A o to nám vlastne išlo.“