Keď všetci ostávajú, my utekáme…

...von z rozhorúčenej Bratislavy smerom do Kaplnej. V Utorok ráno sme sa stretli na Hl.  Železničnej stanici a išli sme na osobáčik. Okolo 9:00 sme prišli do Báhoňa. Nevedeli sme kam máme ísť a našej animátorke sa rozpadol kufor s jedlom. Preto po nás prišla mama našej kamarátky autom a odviedla nás na chatu. Bola tam trampolína, na ktorej sme skákali. Mali sme tam aj bazén. Počasie bolo najlepšie za celé prázdniny. Chodili sme na zmrzlinu a boli sme na futbalovom ihrisku. Chceli sme ísť do Trnavy, ale nestihli sme vlak. Preto sme sa „rozhodli“, že tam pôjdeme pešo. Keď sme sa pýtali, ako je to ďaleko ten ujo sa na tom dobre bavil, lebo to bolo 12 km. Takže dievčatá vyhlásili protest a na koniec sme nikam nešli a počkali sme na našu kamarátku, čo mala prísť . Spôsobili sme jej poriadne nervy pri nastupovaní do rôznych  vlakov. Bolo nám to síce ľúto, ale to jej asi veľmi nepomohlo. Jednoducho povedané : „Boli to pekne strávené dni´´.                                                                                                                       Zuzka Koštová a Miriam Cidoríková