LauraStory - časť 3.

V roku 1901 (2. júna) v kolégiu sestier saleziánok pristúpila Laura k prvému svätému prijímaniu. Už vtedy mala v sebe túžbu navždy patriť Bohu. Počas svätej omše povedala Ježišovi, ako pár rokov predtým Dominik Sávio, že chce radšej zomrieť, než sa dopustiť hriechu. Zároveň sa rozhodla prispievať k tomu, aby aj druhí poznali Ježiša a začala odčiňovať ich urážky, ktoré Bohu každodenne spôsobovali. Laura mala iba 10 rokov, ale na svoj vek dokazovala výnimočnú zrelosť vo viere. Do denníka si napísala: „Bože môj, daj mi život lásky, ponižovania a obety.“ Každý deň sa modlila za uzdravenie duše svojej maminy a prosila Boha, aby jej dal dosť síl pre odchod od Manuela. V srdci si stále opakovala slová Pána Ježiša: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov.“ (Jn15, 13)

Laurina modlitba za nás:
Pane, ja už som pri Tebe. Splnil si mi môj sen – navždy patriť len a len Tebe! Prosím Ťa aj za týchto mladých ľudí, aby sa nebáli snívať. Aby sa nebáli mať vysoké ideály, za ktorými pôjdu. Aby sa nenechali odradiť prípadnými neúspechmi či zlyhaniami, ale aby neustále pracovali na svojom posväcovaní.

Ako dlho by si sa dokázal modliť za svojho kamaráta, resp. niekoho z tvojej rodiny? Čo všetky by si pre neho dokázal urobiť? Podeľ sa s nami na facebooku... 

Modlitba k blahoslavenej Laure Viuni