LauraStory - časť 5.

Laura počas svojej choroby veľmi trpela. Až kým 18. januára 1904 neprijala sviatosť pomazania chorých. Pred smrťou poprosila maminu, aby opustila Manuela Moru. Ona jej sľúbila, že od neho odíde a vráti sa naspäť k Bohu. Laura zomrela 22. januára s úsmevom na perách, lebo vedela, že jej mama už pochopila, ako má žiť. A tak sa aj stalo. Po Laurinej smrti sa mamina vyspovedala a začala pristupovať k sviatostiam. O pár rokov neskôr – v roku 1956 - preniesli Laurine telesné pozostatky do mesta Bahía Blanca v Severnej Patagónii a uložili ich do kaplnky Ústavu Dcér Panny Márie Pomocnice.
Na Colle don Bosco v Turíne – 3. Septembra 1988 – vyhlásil Ján Pavol II. Ani nie 13-ročnú Lauru za blahoslavenú. Svätej omše sa zúčastnila aj sestra Ofella Lobos Árelián, saleziánka zo Santiaga, ktorá bola na príhovor Laury zázračne uzdravená.

Laurina modlitba za nás:
Pane, dnes je výročie mojej smrti. Preto Ťa tak špeciálne prosím za všetkých, ktorí akýmkoľvek spôsobom obetujú svoj život, alebo aspoň jeho časť za druhých – prosím ťa za saleziánky, saleziánov, spolupracovníkov ale aj za rodičov, učiteľov, vychovávateľov a v neposlednom rade aj za animátorov, aby vedeli byť dobrými vodcami, aby pomáhali nezištne a tak ľudí priťahovali bližšie k Tebe...

Modlitba k blahoslavenej laure Vicuni