Prázdniny na pôjde? Pôjdem!

S týmto heslom sa začal vo štvrtok ráno denný tábor pre dievčatá spoločnou svätou omšou na Daliborku a neskôr presunom na Kremnickú kde sme našli na „pôjde“ veľkú čarovnú truhlicu plnú krásnych vecí.

Táto truhlica nás sprevádzala každým dňom, a animátorky z nej zakaždým vytiahli niečo iné. Ale koho boli tieto veci? Museli sme pátrať po tom, kto žil na tejto povale, ale nakoniec sme zistili, že to všetko boli veci sv. Alžbety, ktorá sa narodila práve v Bratislave pred vyše 800 rokmi. Zanechala nám tu svoje malé princeznovské topánočky ako znak toho, že sa všetci tešili z jej narodenia. FOTOGALÉRIA

Na ďalší deň sme zasa našli športové botičky, ktoré značili to, že aj malé princezné sa rady hrajú, behajú a preto sme sa aj my vybrali do Medickej záhrady hrať rôzne športové hry. Po únavnom dopoludní sme sa prešli do Modrého kostolíka, ktorý je zasvätený sv. Alžbete, kde sme mali svätú omšu.

Po predĺženom víkende stále táto truhlica fungovala a vytiahli sme veľkú bojovú topánku. Zo začiatku sme netušili, čo to znamená, ale keď sme dorazili na Železnú Studničku zistili sme, že nás čaká deň plný vojen a súťaží tak isto ako v Uhorsku, keď bola Alžbetka malá – hrozili z každej strany vojny.

Aj tento deň sa však skončil šťastne pretože sme vymysleli plán ako zabrániť vojne a Alžbetku zasnúbili.
Na oslavu zásnub sme potom opekali špekáčiky a mali úžasnú hostinu, aj keď nás počasie vyhnalo skôr ako sme plánovali.

Nasledoval deň svadby na Devíne. Po plavbe loďou a po úspešnom vylodení sa sme stretli s naozajstnou nevestou a potom sme si vytvorili vlastné salóny a urobili z našich dievčat malé nevesty.

Štvrtok začal vyrábaním všeličoho – od náramkov cez koláče, účesy a rôzne ozdoby, no popoludní nás vyhnali z nášho paláca a ujali sa nás na Daliborku v oratku. Tu sa deti hrali, až kým sme nedošli na stopu miestu, kde by sme mohli spolu prenocovať.
Nocovačka bola zaujímavá pre každého kvôli niečomu inému, niektorým sa páčil film, iným spanie v stanoch či pozeranie rozprávky Mulan 2. Nikomu sa nechcelo ísť v ten večer spať, ale ani na ďalší deň vstávať.

Aj napriek tomu sme sa po skvelých raňajkách, ktoré deti pomáhali pripraviť, vydali hľadať chorých po meste a pomáhať. Vyliečili sme rôzne choroby, cez soplavku, mononukleózu a rôzne iné. Tento deň sme zavŕšili návštevou sestier alžbetínok, kde sme si pozreli záhradu, kostol, ale aj krypty a starú
lekáreň a dostali sme certifikáty o tom, že sme schopné aj my pomáhať ako sv. Alžbeta – chorým a opusteným, čo bolo vrcholom celého programu.

Na koniec sme sa ešte spojili s chlapcami, rodičmi, saleziánmi na opekačke vo farskej záhrade, kde sa dalo hrať, jesť, piť a rozprávať a myslím, že to bol pekný záver tábora.

Mária Žižáková