Prežili sme napínavú Hru o čas

Pondelok, 16. júl, deviata hodina ranná. To bol čas, kedy to všetko začalo. A čo vlastne? Predsa cesta do minulosti! A nemohli sme ísť ničím iným než časostrojom. Aj keď sa vám toto všetko zdá zrejme nereálne, deti, ktoré zažili letný prímestský tábor u sestier saleziánok vám potvrdia presný opak.

Predtým, než však mohli vyraziť na dobrodružnú cestu, museli pomôcť profesorovi Eintuchovi nájsť kľúč, aby odomkli miestnosť, v ktorej bol vynález skrytý. To, že časostroj skutočne fungoval sme zistili, keď nás privítali pravekí ľudia. Aj keď v ich jaskyni bolo trochu chladno a tma, nebáli sme sa a rozdelení v skupinkách sme im ukázali naše vlajky a pokriky. Na oplátku nám oni ukázali tie svoje a my sme museli uznať, že už vtedy boli ľudia vynaliezaví.  Pokračovali sme rôznymi úlohami, v ktorých sa deti opäť mohli niečo naučiť – ako si postaviť praveký prístrešok alebo ako uloviť mamuta. Pomocou lupy sme si vypálili meno do dreva a naučili sme sa praveký tanec, ktorý deti tak  chytil, že ho tancovali celý týždeň.  Napriek tomu, že deťom sa v praveku veľmi páčilo a spoločnosť pravekých ľudí nechceli opustiť, sme sa rozhodli, že sa vrátime, aby sme na ďalší deň mohli pokračovať v našej ceste. 

Na druhý deň sme opäť nasadli na našu loď a spoločnými silami, avšak stále pomocou časostroju, sme sa presunuli do ďalšieho obdobia, ktorým bol starovek. Ocitli sme sa na dvore Egypťanov, kde sme sa stretli s Mojžišom a deti si mali možnosť vyskúšať 9 egyptských rán, našťastie len formou hier a súťaží. Po občerstvení sa obedom a zákuskami sme sa vybrali k neďalekému Nílu, kde deti mali možnosť overiť si svoje schopnosti pomocou rôznych dielní, ktoré sme pre ne pripravili. Mohli odísť s jedinečným egyptským účesom, odliatkom svojej tváre, egyptskými šperkami alebo prúteným košíkom. Pre chalanov bol pripravení vojenský výcvik, ktorý ich preveril vo všetkých oblastiach, ktoré by egyptský vojak mal zvládnuť.

 V stredu – v stredoveku - sme sa vybrali na celodenný výlet do Smoleníc, s čím bola spojená aj návšteva jaskyne Driny. Cestou tam sme sa rozhodne nenudili. Každý člen tábora bol zaradený do určitej spoločenskej vrstvy – od sluhu, cez sedliaka či mešťana, až po šľachtica. Samozrejme, podľa svojho stavu sa musel aj správať. Vyššie stavy mohli obviňovať tie nižšie z toho, keď nechceli poslúchnuť niekedy i nezmyselné príkazy. Cestou do jaskyne sa niektoré deti predbiehali v obvineniach,  tie z nižších stavov zas v plnení príkazov. Po vstupe do jaskyne sme bez ohľadu na spoločenskú vrstvu spoločne obdivovali jej krásy , deti nezabúdali ani na svoje zvedavé otázky, na ktoré im sprievodkyňa ochotne odpovedala. Po tom, ako sme vyšli z jaskyne sme pokračovali v našej ceste ďalej.  Keď sme dorazili na miesto, čakal nás veľmi príjemný obed – opekačka, ktorej sa nielen deti veľmi potešili. Nasledovali rôzne stanovištia, ktoré mali na starosti šľachtic – učili sme sa písať stredovekým písmom, či sme mali možnosť nakresliť Smolenický zámok, ktorý sa pred nami rozprestieral v plnej kráse. Popri tomto všetkom sa však medzi stanovišťami potuloval nemilosrdný vyberač daní, ktorý si nezabudol od každej skupinky vypýtať určitý počet dukátov, ktoré sme získavali za splnenie úloh na stanovištiach. Po tomto všetkom sme sa vybrali domov, no stále plní energie, aby sme si cestu autobusom spríjemňovali hrou na gitare a spievaním. 

Vo štvrtok sme sa ocitli v novoveku, ktorý je známy najmä vďaka svojim objavom. Aby sme však mohli aj my začať objavovať niektoré krajiny, museli sme si najprv vyrobiť loď. Musím uznať, lode boli vskutku originálne a veľmi premyslene spravené. Teraz, keď už sme mali všetko potrebné, mohli sme začať. Postupne sme objavili Arábiu, Ameriku, Indiu, Čínu , Afriku. Natrafili sme aj na Bermudský trojuholník, kde sme si museli jedno kolo počkať. Medzi objavovaním sme plnili rôzne úlohy, ktoré nám mali pomôcť k tomu, aby sme sa nestratili, či neutopili. Keď si každá skupinka objavila tú svoju, išla sa do nej pozrieť a to nielen prstom na mape. V krajinách, ktoré deti navštívili sa mohli naučiť niečo z jej kultúri alebo jazyka.  Myslím si, že deti v tento deň odchádzali nielen s pohárom hranoliek v ruke, ale aj s kúskom vedomostí a skúseností s danými krajinami, aj keď v nich možno predtým nikdy neboli.

Konečne nastal piatok – vyvrcholenie celého týždňa. Pomocou časostroju sme sa prvýkrát nepresunuli do minulosti, ale budúcnosti, kde nám spoločnosť robil android. Vynálezy v tej dobe boli naozaj úžasné, len deťom niečo chýbalo – šťastie, láska, úsmev, priateľstvo,... Preto sme sa chceli vrátiť späť a androidovi sme chceli ukázať všetky emócie, ktoré sme cez týždeň zažili. Lenže nebolo to také jednoduché, pretože sa časostroj pokazil. Vybrali sme sa teda hľadať po meste jednotlivé kúsky kódu, ktoré by nám mohli pomôcť vrátiť sa. Keď sme ich nakoniec našli, časostrojom sme sa vrátili späť do prítomnosti. Navštívili sme 4 miestnosti podľa období, v ktorých sme boli cez týždeň a ak sme splnili úlohu, dostali sme kľúč. Za kľúče sme napokon dostali presýpacie hodiny, do ktorej každá skupinka dostala piesok podľa celotýždňového snaženia. Potom sme sa vybrali do miestnosti plnej sladkých odmien a každá skupinka v nej mohla cukríky zbierať dovtedy, kým sa jej neminul čas. Všetko toto sme zavŕšili svätou omšou, ktorú sa nám v tábore podarilo mať každý deň. Nasledovalo príjemné rozdeľovanie nazbieraných cukríkov, rozdávanie darčekov v podobe tričiek , certifikátov a CD s fotkami, výmena kontaktov s novými kamarátmi.

Myslím si, že deti s animátormi prežili naozaj veľmi pekný týždeň, ktorý bol nielen plný hier a súťaží, ale najmä sme v ňom mohli vidieť úprimnú detskú radosť a smiech, ktoré sú nenahraditeľné. Teraz nám už len ostáva dúfať, že aj keď sa naše cesty po tábore rozdelili, raz sa opäť spoja na mieste, kde sa už nikdy nerozdelia.

Martina Švorcová