Puťák: TY si stvorený pre veľké veci

Ráno zavčasu vstať, urobiť si desiatu, dať do fľašky čaj, pribaliť si pršiplášť, ktorý sa od včera ešte celkom neusušil, zamknúť byt a rýchlo pred farský kostol, kde svätou omšou začne ďalší deň Puťáku.  Takto vyzeral začiatok priemerného dňa priemerného účastníka Puťáku.
Puťák má v Dolnom Kubíne už dlhoročnú tradíciu. Organizujú ho sestry saleziánky, SCVČ Laura a Laura, združenie mladých. Je určený pre chlapcov a dievčatá nad 9 rokov (keďže trasy by boli pre mladších pomerne náročné). Ráno sa stretneme, po svätej omši sa oboznámime s témou dňa a vydáme sa na cestu. Niekedy len pešo, inokedy sa trošku odvezieme aj autobusom. Poobede sa vrátime späť a ideme domov, aby sme sa dali dokopy – umyli si tenisky, vysušili pršiplášte a zbalili si desiatu, aby sme na ďalší deň mohli putovať znovu na iné miesto.  

Napriek tomu, že počasie tento rok putovnému táboru veľmi neprialo, tešil sa pomerne vysokej účasti. Hneď v prvý deň, počas cesty na Jánošíkove diery, si Inšpektorka Slepé očko naverbovala vyše 70 detí, ktoré počas nasledujúcich dní podstúpili „tvrdý“ detektívny výcvik. Ten spočíval nielen v dosahovaní cieľa každej jednej cesty, ale aj v plnení rôznych úloh a v zdolávaní prekážok. Naverbovaní detektívi si svoje schopnosti cvičili celý týždeň. Najprv medzi skalami v Jánošíkových dierach, v utorok dlhou a neskôr aj pomerne strmou cestou na Liptovský hrad (resp. jeho zrúcaninu). V stredu pri pátraní po svojich unesených kamarátoch museli zdolať zablatenú cestu k Šútovským vodopádom a vylúštiť logické hádanky, ktoré našli po ceste nahor. Náročný štvrtkový výstup na Šíp bol konečne spríjemnený dlho očakávaným slnkom, ktoré sa po troch upršaných dňoch nie a nie na nás usmiať.

Prímestský tábor sme zakončili pokladovkou na Banisku. Detektívi zistili, že nielen Superman, Albert Einstein, Matka Tereza a Ján Pavol II. sú stvorení pre veľké veci.

Ale že každý jeden z nás tu je preto, že ho Boh stvoril pre Veľké veci!