Šatník, čo tajomstvo ukrýva
Vložil(a) Clarissa, 10 August, 2010 - 12:14
Nakoniec mohli konečne zasadnúť na trón synovia Adama a dcéry Evy a my sme boli ocenení rytierskym rádom, diplomom, cd-čkom s fotkami a drobnou odmenou :).
Útok!!! A na nič netušiace deti sa spustila paľba. Jediný únik bol cez čarovnú skriňu, ktorá nás priviedla do čarovného sveta Narnia.
Tu sme sa stretli s Lucy a pánom Tumnusom, ktorí nás oboznámili s Narniou ale aj táborom. A začalo sa naše putovanie.
Na to aby sme mohli pánovi Tumnusovi a Lucy pomôcť sme sa potrebovali zoznámiť s celou Narniou, aj medzi sebou. To sa nám podarilo cez zoznamovačky. A ako rytierom by nám nemala chýbať rodová (v tomto prípade skupinková) vlajka vytvorili sme si skupinkové názvy a erby pod ktorými sme zachraňovali Narniu.
Nebola to však iba Lucy a pán Tumnus kto nás v Narnii vítal, ale aj Biela čarodejnica, ktorá sa prehlásila za kráľovnú Narnie. Najskôr pôsobila milo, keď nás ponúkla pohárom horúcej čokolády (ako by nám ho bolo treba v tom teple :) ), ale my sme už vedeli, čo má v pláne. Najskôr nám sľúbila, že po splnení úloh od jej býkov nám prepustí Tumnusa (ktorého medzičasom zajala). Jediné, čo sme od nej dostali bola hustá snehová búrka, cez ktorú nebolo nič vidieť. Samozrejme ani tam nás nešetrila a nachystala nám rôzne prekážky, na ktorých konci sme dúfali v oslobodenie pána Tumnusa. Ale opak bol pravdou a jediné, čo sme našli bol plán cesty na hrad Branč.
Bielej Kráľovnej začalo ubúdať z moci, čo sa prejavilo aj na jej snežnom kráľovstve a začali sa topiť ľady. Tak nám neostávalo nič iné iba prebrodiť zamrznutý vodopád skôr ako sa roztopí a úplne nám znemožní cestu do Aslanovho tábora. Cesta k rieke však bola zašifrovaná do sms správ a aby to nebolo také jednoduché tak boli po ceste aj rôzne úlohy ktoré sme museli splniť ak sme chceli isť ďalej. Cez vodopád sme sa dostali pomocou vodných hier, z ktorých mala najväčší úspech vodná kĺzačka (čiže šmýkanie sa po igelite :) ). Prechod cez vodopád vyvrcholil roztopením sa ľadov a spustením masívneho vodopádu, čo v našom prípade znamenala mega táborová oblievačka, kde skončili suchí ibafotografi :).
Konečne sa nám podarilo doputovať až na Branč aby sme oslobodili Edmunda a Tumnusa, ktorého ešte stále Biela kráľovná neprepustila. Tu sme sa už začali pripravovať na boj s kráľovnou cez telesný a duchovný výcvik. Nezabudli sme samozrejme ani na ten duševný, ktorým bola svätá omša. Keď sme sa už pomaly schádzali, aby sme odišli zjavila sa Biela kráľovná aj so svojím zajatcom, ktorého nám po dlhom vyjednávaní prepustila. Dostali sme však iba Edmunda.
Nadišiel deň súboju najskôr sme si zdokonalili svoje bojové stratégie cez veľký táborový boj, pri ktorom sa ukázalo, že najlepšiu stratégiu zvolila skupinka, ktorá zbierala papierové gule do svojho úkrytu a ostatní potom už nemali čím bojovať. Nakoniec nabrala odvahu aj Biela kráľovná a zaútočila na nás. Neútočila však guľami a už vôbec nie snehovými, ale zaútočila vodnými balónmi. My sme sa však nenechali zastrašiť a zobrali sme hadicu s vodou a kráľovnú sme rozpustili.
Nakoniec mohli konečne zasadnúť na trón synovia Adama a dcéry Evy a my sme boli ocenení rytierskym rádom, diplomom, cd-čkom s fotkami a drobnou odmenou :).Chceme sa poďakovať všetkým zo Sobotišta za milé prijatie a pohostinnosť, ktorou nás naozaj milo prekvapili a potešili.
Za VIDES Klára, Maťka, Zuzka, Lenka, Monika a sr. Evka P.
- 463
Poslať nový komentár