Septembrový Vyvetroň

A keď svitla biela nedeľa, ranená breza ... ale nie, takto to nebolo. Žiadna breza neumrela,práve naopak. Príroda sa zobudila do krásneho horúceho, úplne akoby ešte letného dňa. A mysme sa vybrali na ňu trochu pozrieť.Stretli sme sa pred kostolom, všetci už osviežení po svätej omši, s dobrým obedom v brušku,mamičky už stihli aj riad poumývať. A dobre, že to stihli, pretože tento výlet tu bol aj prene a sme veľmi radi, že sa k nám pridali. Oteckov sme tentoraz bohužiaľ nezaujali, alenevzdávame to J. Chlapcov a dievčat chtivých čerstvého vzduchu sa našlo dosť a tak násnakoniec bolo dohromady 19, vyjadrujem spokojnosť.Električka nás zaviezla až k Peknej ceste. Pekná cesta bola pekná, ale keďže bolo 30stupňov a cesta stále stúpala, začalo nám byť trochu horúco. Našťastie aspoň v blízkomokolí Lukáša S. sem-tam trochu spŕchlo. Okolokráčajúce dievčatá to poväčšinou nedokázalináležite oceniť, nevďačnice jedny. Každý si vykračoval svojim tempom, a tak sme onedlhodošli až k Máriinmu prameňu. Keďže boli medzi nami štyri takmer-oslávenkyne Márie,nedali sme sa odradiť nápisom „NEPITNÁ“, vyskúšali sme a prežili sme. Voda bola superstudená a chlapcom poskytla ďalšie možnosti k tvorivej rozprašovacej činnosti. Mamičkypovyťahovali koláče a iné dobroty, a tak sme plní nových síl mohli kráčať ďalej. Pôvodnýplán bol ísť na Pánovu lúku, ale prepánajána, však ani nevieme, akého Pána je to lúka! Pružnesme sa preto jednohlasne rozhodli zabočiť po Štefánikovej magistrále na Kamzík. A tak bolo.Cesta ubiehala ako po masle, aj keď niektorých už pobolievali nožičky. Zastavili sme sa eštepochovať tragicky zosnulú akváriovú rybičku Henryho Invalida Jr., niektorým sa podarilovidieť Bambiho a niektorí boli stratení a našli sa. Nakoniec sme všetci spolu a kvalitnevyvetraní na Kolibe nastúpili na trolejbus ... a išli domov.Ďakujem všetkým prítomným, že mali chuť byť s nami. A teším sa na repete:) 
mp