Špionáž vo Videse

Jej obyvatelia sú veľmi otvorení, priateľskí a štedrí.  Každé ráno sa začínalo spoločnou modlitbou a uvažovaním nad Božím slovom a pokračovalo raňajkami, pri ktorých si pochutnali na veľkých okruhoch rumunského chleba. Po nasýtení duše i tela sa dobrovoľníci s chuťou pustili do práce. S deťmi mali vždy dopoludnia stretko, na ktorom sa deti mohli hravou formou oboznámiť s modlitbou ruženca a s jeho tajomstvami. Boli vďačné za každú chvíľku, ktorú mohli stráviť v prítomnosti slovenských dobrovoľníkov. Preto hneď po obede dobehli znovu zahrať si futbal, prehadzovanú, zaspievať či zatancovať alebo prehodiť pár slov. Večer  bola sv. omša, na ktorej deti spievali piesne, ktoré sa ráno naučili. Veľmi obohacujúce kázne mal verbista páter Igor, ktorý bol súčasťou slovenskej výpravy. Po sv. omši boli stretká pre mladých, na ktorých mali možnosť budovať nielen vzájomné vzťahy, ale aj vzťah k Bohu. Každé stretnutie bolo venované jednej sviatosti. Dôležitou časťou stretka bol aj volejbal, futbal, osobnosti a zoo. Súčasne s mládežníckym stretkom prebiehalo každý druhý deň aj stretnutie skôr narodených. Tetušky sa veľmi vďačne podelili o svoje skúsenosti zo života, ale aj zo života viery, s prežívania svojej každodennosti v Božej prítomnosti a stáleho uvedomovania si Jeho nesmiernej lásky k nám. Stretká sa začínali čítaním evanjelia a končili pri speve Mariánskych alebo ľudových piesní. Večer si dobrovoľníci zasadli pri spoločnom stole a pri chutnej večeri zhodnotili svoju prácu. Poďakovali za všetko nebeskému Otcovi a zaspávali vkladajúc nádej do nového dňa.

Janka Obalová