V Hriňovej sa usadili indiáni

Postavili totem, stan radosti a náreku, chodili po lane nad riekou. Predposledný júlový týždeň sa tu totiž konal pobytový tábor misijnej dobrovoľníckej organizácie VIDES.

Boli sme rozdelení do piatich indiánskych kmeňov - Mayovia, Galovia, Apači, Škuľavé sliepky a Hotentoti. Ako poriadny kmeň sme mali svoj pokrik, plagát a znak, ktorý bol zobrazený aj na našich kreatívne vyzdobených čelenkách.

Každý deň sme mohli získať jednu čnosť, tým dostať pierko, a tak sa na konci tábora  stať naozajstným indiánom.

Prvý deň sme utužovali priateľstvo. Vybudovali sme si indiánsku poštu, ktorou si mladí posielali rôzne pozornosti, nie len listy. Keďže do tábora prišlo veľa futbalových talentov, spravili sme celotáborový turnaj.

Ďalšia čnosť o akú sme sa usilovali bola bojovnosť, a to prostredníctvom Indianády, olympiády v behu so zraneným indiánom, vrhu klátom, hode oštepom, štafetovom behu a v prehadzovaní vodného balóna. Večer nás čakali šarády.

Vzájomnou spoluprácou a súdržnosťou sme v tzv. Behu o orlie pierko ulovili bizóna, prešli cez rieku po lane a nazbierali veľa plodov. Vedomosti sme si otestovali v Milionárovi.

Vytrvalosť sme precvičovali na celodennom výlete cez Melichovú skalu na Poľanu a naspäť cez vodopády. Napriek všetkému mali všetci plno energie, tak sme si ešte zahrali futbal, volejbal a mnoho iných hier. Vďaka indiánskej zábavke Kmeň baví kmeň ani na záver dňa nebola o veselosť núdza.

Posledný deň nás čakali Súťaže indiánky ako skákanie vo vreci, preťahovanie lanom, strieľanie vodnou pištoľou na cieľ a iné. Niekto vyhral a niekto prehral. Preto dnešná čnosť bola odpustenie.

Popri získavaní čností sme sa veľa dozvedeli o živote indiánov a o ich záľubách. V tvorivých dielňach si každý mohol vyrobiť indiánsku bižutériu, dekoráciu alebo iné potrebné indiánske veci.

Na záverečnej slávnostnej svätej omši sme všetci dostali diplomy za získanie čností a stali sme sa indiánmi. Tak ako na ostatných omšiach sme sa naplno zapájali spevom, hraním na jednoduchých nástrojoch, čítaním a miništrovaním. Za získané body sa na koniec nakupovalo v táborovom šiatri.

Veľká vďaka patrí Bohu, pánovi farárovi, VIDES tímu, tiež pomocníkom v kuchyni a deťom za to, že sme mohli prežiť nádherne strávené spoločné chvíle. 

PS: Deťom sa v tábore neskutočne páčilo, o čom svedčí aj fakt, že plno detí z Hriňovej prišlo aj do tábora v Boľkovciach. Teraz chcú deti spraviť stretávku z táborov.

Lukáš Priškin, dobrovoľník VIDESu