VIDESáci v srdci Ukrajiny

Po týždni v Užhorode nás, malú skupinu piatich VIDES dobrovoľníkov, čakal ďalší tábor. Spolu s ukrajinskými animátormi sme sa vybrali až k ďalekému Kyjevu do dedinky Selekcia, kde sa k nám pripojili ešte dvaja Taliani. Po skúsenostiach z minulých rokov nás už deti netrpezlivo čakali a na tábor sa veľmi tešili.

Tábor niesol názov „Ďakujem za život“ a s deťmi sme sa každý deň pozreli na život nejakého svätého. Matka Tereza nám bola prvý deň príkladom, ako si vážiť každého človeka, aj najbiednejšieho. Pri vzájomnom spoznávaní sme deň strávili spievaním, vymýšľaním názvov a pokrikov skupín, maľovaním vlajok a na záver sa vybláznili pri tancoch a ukazovačkách, ktoré rovnako ako futbal nesmeli chýbať žiaden deň.

Ďalším svätým bol ukrajinský mučeník Jozafat Kuncevič. Tento deň sme si vyskúšali úlohu hercov, každý si zahral v krátkom príbehu, ale i spevákov, maliarov a nechýbali ani krkolomné gymnastické kúsky, keď sme zo seba mali vyskladať nejaké slovíčko. Pri hre sme sa tak presvedčili, že spolu ide všetko ľahšie. Poobede sme sa takmer každý deň učili vyrábať náramky a prívesky zo scoubidou, origami, anjelikov alebo stromčeky z drôtu.

V stredu sme si hovorili o svätcovi, ktorého sviatok sme v tento deň zároveň aj slávili, Vladimírovi Veľkom, ktorý prijal kresťanstvo pre Ukrajinu. Cez deň sme sa my animátori vrátili do detských čias a zahrali sa na schovávačku pred deťmi. Tie nás potom po celom okolí museli hľadať a dobre si poznačiť písmená, ktoré sme držali, aby z nich neskôr poskladali pekný citát. Najväčší problém im napodiv robilo nájsť dobrovoľníčku, ktorá sa síce vôbec neskryla, no založila si šatku a sadla si medzi babičky v parku. Zapadla natoľko, že to deti ani nespozorovali. Večer sme deň zakončili premietaním kreslenej rozprávky o svätom Vladimírovi.

Štvrtý deň nám bol príkladom svätý Dominik Savio, jeho poslušnosť a láska k Pánu Ježišovi. V tento deň sme si zasúťažili, behali, skákali, podávali loptu a v horúčave dobre osviežilo aj lovenie jabĺčok z vody a podávanie deravého sáčku plného vody.

Posledný deň sme si povedali niečo o deťoch z Fatimy, ktorým sa zjavila Panna Mária. Rovnako ako oni, sme si aj my zaumienili, že sa budeme snažiť žiť tak, aby sme sa dostali do neba. Tento deň sa niesol v duchu príprav na záverečný koncert. Rodičov sme zabavili príbehom o modernej Snehulienke, rozprávkou o mladom cárovi a cárovnej i príbehom o rodinke, čo prišla pred nebeskú bránu. Dokonca  prišli aj dvaja žonglujúci klauni a chodilo sa aj na chodúľoch v podaní dvoch animátorov. Po koncerte sme privítali vzácnu návštevu - kyjevského biskupa a spoločne sa s ním pomodlili. Nasledovala melónová bodka, večerné tance a dlhé dlhé lúčenie plné sĺz, pri ktorom sme museli sľúbiť, že o rok prídeme zas.

Počas celého týždňa nás veľmi tešilo, že niektoré deti prichádzali aj na svätú omšu a každým dňom ich bolo viac aj na večernom ruženci, ktorý bol pre nich iba dobrovoľný. Za všetkých dobrovoľníkov sa chceme poďakovať otcovi Vasiľovi, miestnym tetám, ktoré nám tak chutne varili a samozrejme sestre Andrejke a skvelým domácim animátorom.

Majka Repková