,, Nedovoľ, aby ťa strach z prehry, vyradil z hry.“

A je to tu, presnejšie už bolo. 13.September 2008- pamätný deň v srdciach všetkých dievčat, trénerov a všetkých ľudí, ktorí prišli podporiť svoje družstvá, lepšie napísané ženstvá do Sabinova na Turnaj Radosti Alebo Malú Kamarátsku Action.

Na tejto skvelej a jedinečnej akcii mali možnosť ukázať dievčence svoje futbalové nadanie po prvýkrát v histórií saleziánskeho športu. Zúčastnilo sa 7 ženstiev: Sabinov (2x), Bardejov(2x),Banská Bystrica, Humenné. Samozrejme aj naše stredisko mal kto reprezentovať. 1 skvelý tréner, 10 zapálených dievčat pre futbal a 6 povzbudzovania chtivých ľudkovcov sa stretlo v sobotu o piatej hodine rannej na autobusovej stanici, aby sa vydali zdolať a prekonať aj tie najťažšie prekážky. Dorazili sme do Sales strediska v Sabinove, kde sme celú akciu začali tak ako sa patrí, svätou omšou. Nasledovali organizačné pokyny, prezliekanie a mohlo sa začať hrať. S modlitbou na perách, odhodlaním, chuťou a radosťou v srdci sme si vypočuli posledné pokyny od nášho skvelého trénera Pištu  a FC ženy MASY vyšli na ihrisko s parádnym pokrikom a mottom.

Toto motto nás hnalo stále viac a viac dopredu. Píšťalka odpískala a my sme začali hrať, ani nevieme ako a prvý zápas bol za nami s výhrou na našom konte. Takto nejako rýchlo zbehli aj ostatné zápasy. No srdiečka nám podskočili, keď išlo do tuhého. Posledný zápas so Sabinovom sa skončil 1:1 a pokračovalo sa penaltami. Vtedy sa ukázala sila modlitby a jednota Michalovčanov. Rozhodujúci gól, ktorý nás posunul do finále dala naša skvelá Eugenika. Poviem vám, asi ste ešte nevideli toľko radosti pokope. A tak sme čakali na finálový zápas s Bardejovom. No a nastal ten čas... začala sa hra, v druhom polčase, 2 minútky pred koncom strelila naša gólmanka rozhodujúci gól do brány súperiek. Teraz stačilo už len ubrániť našu bránku ... 45 sekúnd dokonca...30...15...10... ááááá koniecccccc. Vyhrali smeeeeee .... No tak to bolo radosti ....Putovná tramka je u nás doma a sme na ňu hrdé. Taktiež sme hrdé na našu skvelú brankárku FeFe, ktorá pustila len jeden jediný gól, a tak sa zapísala do histórie dievčenského futbalu a hrdé sme aj na našich povzbudzujúcich. No vďaka patrí hlavne celému teamu, pretože počas zápasov medzi nami panovala pohoda, sranda, láska a jednota, a to bolo viditeľné aj v hre. Neskutočne obrovská vďaka patrí nášmu jedinečnému trénerovi Pištovi, ktorý mal s nami veľa trpezlivosti a veril nám. Samozrejme najlepšie nakoniec...Vďaka Pánu Bohu za ochrannú ruku, ktorú nad nami držal po celý čas. Tešíme sa o rok zas J

                                                                                                               -mm-