Kam kráčaš?

Otázka, ktorú položil Ježiš Petrovi utekajúcemu z Ríma pred svojimi neprajníkmi...
Otázka, ktorá mnohých núti zastaviť sa a premýšľať... Otázka, ktorá začiatkom prázdnin visela nad vchodom do areálu chaty Slaná voda v Oravskej Polhore – v tých časoch starovekého Ríma...Práve tam sa totiž v dvoch turnusoch spolu 130 dievčat a ich animátorky preniesli o približne 1960 rokov späť, do Ríma, kde v tých časoch zúrilo kruté prenasledovanie kresťanov.Hneď po príchode boli dievčatá vtiahnuté do deja úvodnej scénky, po ktorej všetko vyzeralo tak krásne, ružovo, zaľúbene... Totiž Lýgia, sestra cisára Nera a veľká priateľka jeho manželky Flávie sa zaľúbila do istého Merkura. Cisársky pár to veľmi potešilo, a preto sa rozhodli pozvať na svadbu všetky rody zastúpené v hľadisku. Všetko bolo OK, avšak len dovtedy, kým sa Lýgia, a čo je horšie aj Nero a Flávia nedozvedeli, že Merkur je kresťan. To situáciu zvážnilo až tak, že sa každé dievča muselo podrobiť skúške kresťanstva. Po strašidelnej nočnej prechádzke lesom sa každé dievča mohlo rozhodnúť, či si ponechá krížik na ruke a obíde kôš plný lákavých sladkostí, alebo si vyberie sladkú čokoládu a ľahšiu cestu do spacáku za cenu zrieknutia sa znaku kríža. A práve po druhej možnosti sa neraz objavili slzy ľútosti nad zapretím Ježiša Krista alebo ako povedala jedna z účastníčok, „keď som si uvedomila, že som zaprela Ježiša za obyčajnú sladkosť, v zlosti som ju rozdrvila a odhodila preč.“ – odmietali zjesť „diabolskú“ sladkosť. Po páde však treba vstať a tak aj naše dievčatá dostali možnosť znovu sa priblížiť k Bohu svätou spoveďou a krátkou duchovnou obnovou o svätosti keďže myšlienka toho dňa bola Smutný svätý, žiadny svätý. Po duchovnej obnove mali dievčatá dosť síl na to, aby mohli spolu s Lýgiou a Fláviou, ktoré sa medzitým dali pokrstiť vydržali i kruté mučenie Nerovým vojskom, ktoré najmä u starších dievčat nešetrilo nie veľmi príjemnými metódami. Nerovi to však ešte nestačilo a tak na ďalší deň pripravil ďalší šok – podpálil Rím, a tak hneď po rozcvičke nasledoval útek. Mladšie dievčatá to namierili na Babiu horu, starší turnus sa vybral cestou do dediny. Na   oboch trasách ich však čakali  náročné úlohy, takže krátka siesta všetkým padla vhod. Dievčatá však pochopili, že nie je veľa času na leňošenie, keďže svadba už bola blízko, a usilovne sa pustili do tých najbežnejších predsvadbových príprav. Treba podotknúť, že zdobenie, pečenie či prestieranie im naozaj išlo od ruky. Po slávnostnej svätej omši  v katakombách, pri ktorej každý dostal odkaz zhora a malý darček sa už všetci presunuli do sály a oslava sa mohla začať. Okrem kopy radosti a smiechu bol aj čas na to, aby si každý našiel svojho zverenca, o ktorého sa celý tábor anjelsky staral. Posledný deň priniesol už len krátky výstup do symbolického neba, kde každá skupinka vystupovala inou cestou, čo znamenalo, že do neba vedie veľa ciest...  A potom, potom bolo už len upratovanie a lúčenie...