Starí kamoši...

Starí kamoši... Takto na pohľad vyzerala skupina VIDES dobrovoľníkov, ktorí sa po misijnom lete stretli na hodnotiaco-plánovaco-oddychovom stretku v Slavnickom Podhorí pri Dubnici nad Váhom.

Zdanie však nebolo celkom presné! Boli sme obohatení o nové duše vrátane sr. Maťi z radov FMA i takých, ktorí sa do VIDESu vrátili po niekoľkoročnej  prestávke. Ako to už medzi nami chodí všetci perfektne zapadli a naozaj nebol pozorovateľný rozdiel medzi starými a novými kamošmi.

Posledný letný víkend bol charakteristický hlavne podelením sa s ostatnými o našich zážitkoch, skúsenostiach a poznaniach z našej prázdninovej dobrovoľníckej činnosti. Očarili nás fotografie krásnej albánskej prírody, priebeh tábora v ktorom sa okrem hry deti mohli aj vzdelávať a zdokonaľovať v taliančine alebo angličtine. Dozvedeli sme sa aj o nešťastnej histórii Albánska, ktorá ešte stále vplýva na chudobné a straumatizované obyvateľstvo. Popri prešibaných a temperamentných albánskych chlapcoch neostali „v hanbe“ ani slovenské rómske dievčatá, ktoré boli za celoročné snaženie odmenené pobytom na tábore v Marianke. Keď bol problém, riešili ho ručne – stručne, hádkami a neraz to skončilo i vytrhanými vlasmi. My však dúfame, že tábor o priateľstve im niečo dal a že sa budú postupne učiť konflikty riešiť v pokoji tak,  ako to už zvládli ich staršie kamarátky v tábore. Radosť a živosť sršala aj z videa natočeného na táboroch v Boľkovciach a Hriňovej, ktoré boli určené životu a cestám sv. Pavla a don Bosca. Chuť do života a pravá saleziánska atmosféra nechýbala ani na Ukrajine – v Užhorodskom streetworku a následnom tábore Lúč, ktorý bol venovaný udalostiam vpísaným v ruženci svetla. Eucharistii a jej tajom sa venovali VIDESáci s deťmi na táboroch pri Ľvove a v Selekcii pri Kyjeve. Zástupcovia z Plaveckého štvrtku a Lunika 9 sa nemohli na naše stretnutie dostaviť. Ale nebojte! Všetci to prežili ;)

Neverili by ste, ale okrem zdieľania sme spolu strávili celý rok. Úplne vážne doslovne rok. Ale keďže je známe, že keď je človek šťastný čas beží rýchlejšie... a nám je spolu veľmi dobre... tak sme stihli všetkých 12 mesiacov za pár hodín. Rok bol ako skutočný, ťažký i radostný, plný zvratov a prekvapení. Museli sme si určiť hodnoty a priority, podľa ktorých sme žili náš život. Vďaka povinnej školskej dochádzke sme sa naučili niečo nové, aj keď niektorí ju flákali alebo mali tzv. individuálny plán. Ako v pravej škole sa poctivo učilo, ale aj odpisovalo a podvádzalo. Profesorka, aj keď nevyzerala, že je zo školy dávno preč podvádzanie nechápala. Ako pravá učka bola 100 rokov za opicami. Učenia chtiví študenti mali možnosť po ďalšom vzdelávaní získať aj titul Bc., Ing., Mgr., PhDr. ... Tiež sme sa mohli zúčastňovať na brigádach a robiť si doplnkové kurzy, napr. jazdectvo, vodičský preukaz a mnohé iné. V zhone života sme si museli štvrťročne nájsť čas na zdravie. Čas sme mohli tráviť duchovne, v rozhovore alebo hrách s priateľmi, láskou alebo na koncertoch a súťažiach. Všetci sme radi chodili aj na návštevu k našej babke, ktorá nám vždy poradila v ťažkostiach, tešila sa s nami v radostiach, i nám vše dala čosi dobrého do bruška i do peňaženky. Touto cestou chceme poďakovať našej milujúcej babke za podporu. Babi, máme ťa radi, si super! Veď sme ju z lásky vzali aj na dovolenku do Karibiku, kde sme mnohí už boli, a tak sme vedeli, že sa jej bude páčiť :) :) :) Karibik bol parádne osviežujúci, ale pobyt v ňom už trval dlho. Tak sme boli šťastní, keď sme vyliezli z mora a osušili sa :) Pekné chvíle sme strávili aj pri táboráku, či nočnej hre v lese. Všetci „stratení“ sa aj napriek strachu hľadajúcich našli (po dlhom čase aj Mišo) a tak sme nezaznamenali žiadne straty.

Víkend bol nabitý a ušiel veľmi rýchlo. Hoci sa nám nechcelo odísť, museli sme sa pobrať domov. Ale veď žiadny strach! Starí kamoši, tí majú smolu, aj keď sa rozídu sú ďalej spolu!!! Starí kamoši vždy šetria slová, tým stačí žmurknúť a sú spolu znova... Čiže... stretneme sa na AA!!! :)

Za VIDESľudkov Maťka (ale nie FMA, ta druhá!) :)