VIDESákov hostila Blava, ne?
Počet VIDESákov sa rozrástol o požehnaný počet nových ľudí. „Nikoho sme tam nepoznali, niektorí ani nevedeli o čo tu ide. Chaos a zmätok však po pár chvíľach vystriedala uvoľnená atmosféra,“ spomína na prvé momenty stretnutia nová členka.
V piatok prebiehalo zoznamovanie sa navzájom, v sobotu sa nováčikovia venovali spoznávaniu seba, svojich vlastností a konečne dostali vyčerpávajúcu odpoveď na to, čo to ten VIDES vlastne je. Dobrovoľníci, ktorí majú už čo to s VIDESom za sebou sa zamýšľali nad zmyslom života, svojimi motiváciami spojenými s misiami a deľbou svojho času.
Keďže nám nezáleží na dušiach len na zemi, návštevou Ondrejského cintorína sme oslobodili nejaké aj z očistca. Svoje duše sme následne obohatili účasťou na gréko – katolíckej liturgii. „Bol to pre nás silný zážitok, niečo úplne iné. Páčil sa mi hlavne ten spev, len škoda, že sme presne nevedeli, čo máme robiť,“ hodnotia východný obrad nadšení mladí.
Inú kultúru sme objavovali aj večer, prostredníctvom svedectva Petra Pagáča o situácii v Angole i o jeho zážitkoch a skúsenostiach na misii v hlavnom meste Luanda.
Ak sa všetko podarí, tohto roku nás bude čakať Ukrajina, Albánsko, Rumunsko a Slovensko.
Maťka + Mima
- 761




Poslať nový komentár