Putovní anjeli neputovali

Ďalších 12 mesiacov sme sa stretávali, ďalších 52 týždňov sme sa spolu snažili duchovne rásť, ďalších 8760 hodín sme si vzájomne spájali a upevňovali nite priateľstiev, ďalších 365 dní sme tvorili spoločenstvo a...ďalšieho Silvestra sme prežili spolu...

Začiatok dobrý, všetko dobré... A keďže dobrá zábava bola jedným z dôvodov, pre ktorý sme sa v posledný tohoročný deň stretli, veľmi radi sme naše silvestrovanie zahájili účasťou na svätej omši v kostole v Námestove. Po tom, čo sme si dobrým začiatkom „zabezpečili“ aj dobré pokračovanie, sa nám už veľmi dobre prichádzalo do nášho mládežníckeho strediska, kde už vo veľkom rozvoniavala kapustnica. Takmer presne podľa plánov – s odbitím šiestej hodiny večer naša veľká rodina v zastúpení vyše tridsiatich mladých a saleziánov zasadla k silvestrovskému stolu. Nechýbali oplátky, s ktorými sme sa, tak ako aj so zážitkami z uplynulých Vianoc všetci pekne podelili so susedmi. Po výbornej kapustnici, ktorú pripravili nádejné kuchárky Deniska a Miška sme sa už všetci nechali uniesť tancom. Najskôr tými „táborovými“, potom aj ľudovým a moderným. Tanečné kolá sa počas celého večera i rána pretkávali s rôznymi vtipnými úlohami a súťažami. Prostredníctvom krátkych videí sme si pripomenuli mnohé spolu strávené chvíle, ktoré sme mali možnosť v tomto na akcie veľmi bohatom roku zažiť. Ples, tábory či nezabudnuteľná návšteva Turína a jeho okolia sú len zlomkom... V jednej pauze sme však zažili ešte jeden jav, ktorý bol v uplynulom roku na Slovensku tiež dosť častý – voľby. Totiž už druhý rok sa u nás Silvester spája s udeľovaním titulov Najlepší animátor roka a  Najlepšia animátorka roka. A keďže saleziánska mládež väčšinou musí byť iná J, aj chvíľu, kedy vypísaná kniha starého roku ustupuje a nastupuje nová a čistá sme na rozdiel od našich rovesníkov v uliciach prežili inak. Po tom, čo k nám prišli aj niekoľkí spolupracovníci a členovia ZMP sme sa pred polnocou stíšili v krátkej tichej modlitbe pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou a pokračovali sme svätou omšou, ktorú slúžili naši direktori(žeby symbolika?): nový, aktuálny – Don Vladko Baxa a Don Peťo Kuchár, ktorý mu v končiacom sa roku odovzdával žezlo, ale keďže nás, ako to sám povedal stále nosí v srdci, takmer priamo z Afriky odcestoval na ďalšiu „apoštolskú cestu“ – na Silvestra na OravuJ. V kázni sme si vypočuli list, ktorý pán dekan adresoval námestovským farníkom, a teda tak trošku aj nám. Na konci sme sa dozvedeli, ktoré mená sa v hlasovaní o naj animátorov najčastejšie vyskytovali a nakoniec aj mená tých najlepších. Určite celkom zaslúžene putovní anjeli neputovali a po krátkom výlete do strediska sa opäť vrátili späť: jeden na poličku Denisky Graňákovej a druhý do izby Tomáša Laštíka. Nám ostatným ostáva už posledný rok na zmenu anjelíčích bydlísk, pretože ak naši najlepší svoje prvenstvo obhája aj do tretice, anjelici ostanú už navždy ich. Hoci im anjelikov prajeme, určite stojí zato tento rok sa viac posnažiť, aby anjelici mali trošku zmenyJ. Po svätej omši sme si spolu pripili(my mladší samozrejme detským šampanskýmJ) a popriali všetko možné do Nového roku. Potom sa už iba tancovalo a to každý, do kedy mal chuť a sily. Tí vytrvalí zvládali ešte aj záverečné upratovanie o štvrtej ráno. Potom sme už všetci po krátkej večerno-rannej modlitbe vykročili domov, v ústrety Novému roku a všetkému, čo nás v ňom čaká.