Misijní dobrovoľníci ležali vo vlastnom hrobe

Príprava dobrovoľníkov medzinárodnej misijnej organizácie VIDES na leto pokračuje. Tretí  januárový víkend v Dubnici nad Váhom sa niesol v hesle dobrovoľník – salezián.

Hlavný cieľ  stretnutia bol ukázať mladým, najmä tým, ktorí sa nepohybujú v saleziánskych kruhoch, saleziánsky životný štýl, atmosféru v oratóriu a preventívny systém výchovy. Práve ten používa organizácia pri práci s mládežou.

„O don Boscovi som počula, ale o preventívnom systéme som nevedela. Blok na túto tému mi dal nový pohľad na veci, na výchovu a celkovo  nový pohľad na svet," komentovala program dobrovoľníčka Miriam. „Zaujalo ma, ako sa vedel dostať ku chlapcom a získať ich srdcia," hovorí Mišo.

Prácu saleziánov a laikov ako i zaujímavú kultúru videsákom priblížil salezián Pavol Nizner, ktorý bol po svojej kňazskej vysviacke dva mesiace v Keni v meste Korr. 

Obohatením bolo aj svedectvo Tomáša Zachara pôsobiaceho v Sudáne. V začínajúcej misii v Jube učil v škole fyziku a zdravú výživu, viedol miništrantov a dva futbalové tímy. Ročný pobyt v krajine štyridsať rokov zmietanej vojnou nebol jednoduchý. Okrem toho, že naňho mierili samopalom, štyrikrát prekonal maláriu.

„Krásne zážitky a kultúra, ale to, že bol tak blízko smrti bol šok. Vedeli sme, že je to v tých končinách normálne, ale toto bolo príliš reálne," žasli nad svedectvom dobrovoľníci.

O smrti sa hovorilo aj ďalej. Podľa vzoru don Bosca, keď hovorieval o duchovných obnovách ako o príprave na dobrú smrť boli pripravené pre budúcich misionárov rôzne aktivity.

„Zaviedli nás na nočný cintorín. Mali sme ísť k ľubovoľnému hrobu a rozmýšľať o tom, čo by bolo, keby sme teraz zomreli. Komu by sme chýbali, čo sme dokázali, čo sme nestihli. Potom nás po jednom púšťali do podkrovia a kázali ľahnúť si pri svetle. Bola tam tma. Prišla som ku svetlu na konci. Bol tam môj hrob. Ľahla som si. Nado mnou visela kostra a nápis s mojím menom. Okolo boli vence a sviečky. Mali sme rozmýšľať nad tým, čo z našich vlastností zanechať a čo rozvíjať, aby naša smrť, ak teraz zomriem, bola naozaj dobrá. Bolo to veľmi zaujímavé a podnetné. Jednoducho sila," spomína na nezvyčajné chvíle dobrovoľníčka VIDESu.

Zamýšľanie sa nad sebou a svojim životom súviselo aj s rozlišovaním, či ísť a kam ísť na misie. Dobrovoľníci sa toto leto chystajú do Albánska, Rumunska, na Ukrajinu a Slovensko.

Po pirátpárty videsáci vďaka špionážnej akcii v Dubnickom stredisku a novým vedomostiam týkajúcich sa preventívneho systému (hl. pilierov) úspešne objavili poklad na ostrove Saleziano.

Za podporu a pomoc veľmi ďakujú dubnickým saleziánom, sestrám saleziánkam a ich direktorke sr. Márii za koláčiky :)

 Martina Vrbanová