Latinsko-americká zábava

Konečne sme sa všetci dočkali! Dlhoočakávaný karneval v latinsko-americkom duchu bol čoraz bližšie. Nervozita sa akosi rýchlo preniesla na všetkých účinkujúcich. Animátorky ochotne pomáhali pri výzdobe a snažili sa čo najautentickejšie svojimi kostýmami priblížiť životný štýl, podobný Latinskej Amerike. Končili sa posledné prípravy, moderátorky si naposledy prešli svoj scenár, chutné občerstvenie sa už nevedlo dočkať prvej návštevy.
      Toto mimoriadne rušné poobedie sa začalo svätou omšou na Haciende- Kremnickej 19, u sestier FMA. Bolo príjemné pozorovať všetky tie nádherné masky, skrývajúce šibalské očká, šťastných detí. Karneval prišlo podporiť aj zopár mamičiek, ktoré sa do programu ochotne zapojili. Po svätej omši sa deti presunuli o poschodie nižšie do veľkej miestnosti vyzdobenej tými najpestrejšími farbami. Animátorky si dali naozaj záležať. Zo stropu viseli obrovské farebné reťaze z papiera, lemujúce čisté, biele steny. Masky užasnuto hľadeli na tú nádheru, no väčšmi ich asi priťahoval obraz bl. Laury  nalepený na stene, okolo ktorého bolo množstvo stočených papierikov. Čo sa za nimi asi skrýva? Deti si posadali a vzrušene sa rozprávali. Napokon nastala tá dlhoočakávaná chvíľa.
      K deťom sa odrazu dostala do uší príjemná, rytmická pieseň, kým očami sledovali príchod dvoch moderátoriek. Počúvali ich dialóg a snažili sa prísť spolu s nimi na to, prečo vlstne latinsko-americký karneval. Tešili sa, že sa všeličo dozvedia. Postupne sme spoločne odkrývali Laurin život, Laurine hodnoty. Ako príklad na odvážnosť nám stretko- Lesné žienky pripravilo perfektnú scénku o dievčati z Argentíny, jej kúsok zo života. Scénka bola skvelá, ale bolo treba ísť ďalej. Snáď každý sa už v duchu pýtal, čo je za masku jeho sused. Aj my sme si všimli, že by bolo dobré predstaviť masky a vyzdvihnúť tie najlepšie. Avšak, všetky sa nám nesmierne páčili a svojou farebnosťou tvorili dokonalý predobraz Latinskej Ameriky. Deti svojou šikovnosťou v kvíze od stretka Muchy, úžasne predčili naše očakávania, že v piatok poobede im to už až tak nemyslí. Napriek tomu bolo vidieť, že by potrebovali posilu.
       Uviedli sme ich do miestnosti, kde sa na nich z plných tanierov vyzývavo usmievali koláče a vysoké, tmavé paličky, posiate soľou priam túžobne ponúkali svoje jednoliate telá do rúk detí.  Posilnení príjemným, sladkastým čajom sa presunuli naspäť do farebnej miestnosti. Aj tentoraz im malé, červené líčka hriali od nedočkavosti. Moderátorky uviedli program našepkávajúc, že sa chystá opäť scénka-telenovela o pravých a nepravých priateľkách. Celý dej spĺňal všetky predpoklady na ozajstnú telenovelu. Ľudia sa príjemne bavili a spoločne sme sa smiali. Túto scénku zinscenovalo stretko 8 ľudí bez gitary. Ale keďže všetky masky dlho sedieť nevydržali, postarali sme sa o ich ďalší program-moderné tance. Vybláznené deti sa nepokon dozvedeli posledný bod tejto akcie-žrebovanie z tomboly. Väčšina mala šťastie a bola obdarovaná skvelými darčekmi. Po tomto poslednom bode programu si pre svoje masky prišli razradostení ockovia, že sa konečne dočkali svojich ratolestí.
       Kedysi plná miestnosť sa razom vyprázdnila a zopár ozdôb sa odlepilo zo steny. Ostali smutne visieť vo vzduchu. Avšak tá farebnosť, ktorá aj po odchode detí stále zdobila miestnosť, nám bude ešte dlho pripomínať tento krásny večer, keď sme sa všetci, aj keď len na chvíľku, presunuli do veľmi vzdialeného kontinentu, aby sme tam spoločne mohli osláviť Laurin sviatok...

Mária Smatanová