Čím sme si to zaslúžili?
Žijeme vo svete, v ktorom musíme najprv niečo urobiť, keď chceme niečo dosiahnuť. Hovorí nám o tom naše myslenie, rozum a skúsenosti. Ak chcem niečo v živote, v práci, v škole dosiahnuť, musím si to „zaslúžiť“, niečo pre to urobiť.
Sme na to navyknutí, príde nám to normálne a v konečnom dôsledku to má aj svoju logiku. A zrazu je tu niekto, kto nás učí niečo iné, hovorí o niečom inom. Niekto, kto nič nežiada a predsa dáva tak mnoho. Niekto, kto nám dáva seba samého. Vo svojej jednoduchosti a skromnosti. Prichádza k nám, aj keď ho nikto nepozýva, nečaká, a predsa je pre nás taký potrebný. Prichádza k nám nepozorovaný v maštali a v tichosti a v pokoji nám prináša to, čo každý z nás tak veľmi potrebuje. Nádej. Nádej, že je tu pre nás niekto, vďaka komu nikdy nie sme sami. Niekto, kto má moc konať v našich životoch veľké a možno aj nemožné veci. Niekto, kto nám dáva pocit, že nič nie je také zlé ako sa zdá a že s ním sa dá všetko obrátiť na dobré.
Plug & pray : Pane, prosím ťa o to vytrvalosť vo viere. Aby sme dokázali nasledovať tvoj vzor a v skromnosti dokázali darovať druhým seba, aj keď to možno nie je vždy jednoduché.
V akcii: Dnes sa pokúsim vnímať výnimočnosť aj v bežných, každodenných veciach, ktoré som dostal/a.
Evanjelium: Lk 1, 39-45
Bonus: Vďaka Ježiš
21.12.2017 00:00