Ako bolo v Kasíne u troch kráľov (R. P. 2014)
Peknou kávépéčkarskou tradíciou po novom roku sa už stal zábavno-spoločenský (a predovšetkým) hráčsky večer v originálnom kasínovskom štýle. Z organizačno-technických dôvodov sa aktuálny štvrtý ročník neuskutočnil v čase (plus/mínus) sviatku Troch kráľov, ale až v predvečer polročných prázdnin na sklonku januára (a náhodou symbolicky na sviatok sv. Don Bosca; nepochybujeme o tom, že keby tento svätec žil, zaiste by sa nášho kasína zúčastnil).
Kasíno u troch kráľov – to sú predovšetkým „poctivé“ hry, ako ruleta, karty, kocky, poker a iné, za šuškania desiatok a stoviek bankoviek (tentoraz sme vsadili na tvrdú menu – dolár), o ktoré však v zápale „boja“ vôbec nie je problém prísť. Vtedy prichádza na rad banka, ktorá za nejaký vhodný predmet do dražby, občerstvenia alebo za dlžobný úpis vždy ochotne poskytne ďalšie peniaze.
Tohtoročné kasíno sa nieslo v duchu veľmi dobrej spolupráce medzi staršími a mladšími animátormi (mužského i dievčenského rodu), ktorým podľa potreby veľmi ochotne asistoval rad ďalších kamarátov spomedzi „obyčajného“ ľudu. Trúfam si povedať, že najväčším (nenápadným) výhercom sa stal hneď v úvodnom rozbehu jeden malý miništrant, ktorý na druhý pokus trafil tip na konkrétne číslo v rulete (čím dosiahol výhru 35-násobku svojho vkladu!).
Kasíno však ponúka aj menej typické hazardné hry, ako napr. človeče, šach, ubongo (čo to je? použi google ;-) a samozrejme milionára so všetkým, čo k tomu patrí – vyštafírovaným moderátorom, rýchlymi prstami (ale hlavne mozgovými závitmi), horúcim kreslom, žolíkmi a vidinou rozprávkového zbohatnutia. Menším klientelizmom zaváňal hneď prvý hosť v kresle – pán kaplán – ale on za to nemohol, že bol v správny čas a na správnom mieste najmúdrejší. Mimochodom, v poslednej hre hráč menom Paťo siahal už na veľmi vysoké „miliónové“ méty; našťastie pre banku však otázku č. (asi) 13 neuhádol a padol na druhú garantovanú hranicu.
Nemenej zaujímavou časťou programu v kasíne bola dražba rôznych zaujímavých predmetov ale hlavne dlžobných úpisov za ušetrené alebo vyhraté doláre. O exkluzivitu cien sa postaral najmä jeden ujo z našej farnosti, ktorý do dražby venoval značkové hodiny Geneve (made by nikto netuší), prehistorický kus tehličkového ale inak prenosného telefónu Nokie (u ktorého vydražiteľ okamžite protestoval, že chýba nabíjačka – nuž, tá v dražbe nebola) a komplikovaný skladací nožík. Nemenej zaujímavé boli dlžobné úpisy od rôznych pozvaní na kávu, čaj, či dokonca plaváreň, cez pečenie, modlenie sa až po hranie gitarových romancí a svadobného pochodu.
Dražba skončila, hry skončili, zábava však pokračovala – a tak sa hráči, či krupiéry popri drobnej upratovacej činnosti pustili do spontánnej tancovačky, ktorá trvala až do... neskorej nočnej (či rannej?) hodiny.
Bolo dobre v kasíne.
Teda – v kasíne je stále dobre. Aspoň účastníci rôznych vekových kategórii tak tvrdia.
A to je dôvod uvažovať nad vašou účasťou v ďalšej edícii. Najneskôr o rok.
01.02.2014 14:02