Nová stránka

Nová stránka

Tohtoročný šiesty júl bol výnimočný nielen tým, že to bol prvý prázdninový utorok, ale pre 120 oravských dievčat, 35 animátoriek a niekoľko ďalších ľudí najmä tým, že sa začínal náš dlho očakávaný letný tábor.Hneď po príchode na miesto činu sa pred dievčatami zjavila mladá deva v bielom rúchu mladá Agnes, budúca Matka Tereza a kľúčová postava celého tábora vítala dievčatá v ich prechodnom bydlisku v Oravskej Polhore.

V úvodnej scénke predstavila dievčatám päť svetadielov a pozvala ich stať sa malými misionárkami. Ochotné dievčatá si rozdelila do skupín a tie sa už usilovne pustili do vymýšľania pokrikov a znakov.. Po tom, čo už boli s prácou hotové, po svätej omši a chutnej večeri sa v rámci večerného programu mladé misionárky rozhliadli po ich prvej misii – Európe. V Taliansku sme si zasúťažili v dvojicovom drepovaní so špagetou v ústach a napríklad v Rusku sa tancovala kalinka. Medzitým si skupinky navzájom predviedli svoje tvorivé a akčné pokriky.

Keďže po Európe mali misionárky ešte dostatok síl, hneď v druhý deň sa zamerali na najväčší svetadiel – Áziu. Celý deň sa niesol v duch pravidiel a ich dodržiavaní, a to nielen tých oficiálnych táborových, ale napríklad blondínky mali prednosť v rade na jedlo a brunetky zase išli skôr na WC. Doobedie bolo vyplnené duchovnou obnovou a svätou spoveďou, poobede do tábora zavítala vzácna ázijská návšteva – don Jozef Tóth, ktorý je misionárom v Rusku a predtým pôsobil v Mongolsku. Pútavo rozprával o tamojších ľuďoch, o sebe, o jeho práci, o misionárstve a rád odpovedal aj na zvedavé otázky dievčat. Potom spolu s naším terajším direktorom don Vladkom Baxom, s budúcim direktorom don Lorencom slávil svätú omšu. Po nej sme sa vybrali na zaujímavú ázijskú stopovačku, kde jednou z úloh bolo vedieť používať kompas alebo napísať čo najviac mien a priezvísk účastníčok – na druhý deň celkom zaujímavá úloha... Dňom nás previedla tamojšia veľká svätica Matka Tereza.

Tretí táborový deň so sebou priniesol krajinu klokanov a s ňou aj neľahkú celodenku. Tou dievčatá sprevádzala blahoslavená Mary Mac Killop, Austrálčanka Jeniffer(vyhlásená za Betkinu sesternicu ?), ale tiež vytrvalé slniečko, ktoré malo, na Orave nevídane silnú intenzitu. Dievčatá sa museli prelúskať rôznymi súťažami a úlohami od skákania vo vreci až po hľadanie austrálskych ovečiek, ale aj nemalou vzdialenosťou, ktorá však žiadnej z nich nerobila problém ?. Večer však už nikto neprotestoval, keď bol na pláne „len“ film o Matke Tereze a pokojný spánok.

V štvrtý deň – nie náhodou to bol piatok – sme sa ocitli v najchudobnejšom svetadiele našej planéty. Keďže v Afrike jedlo a voda vôbec nie sú samozrejmosťou, aj naše hladošky si ešte pred raňajkami museli nazbierať čo najviac vody z rôznych dostupných zdrojov okrem vodovodného kohútika, samozrejme ?. A keďže domorodci si v Afrike takmer nič nekupujú, ale si všetko vyrábajú, aj naše slečny si mohli v piatich dielňach vyskúšať svoju zručnosť Okrem skupinového maskota si tiež vyrábali nádherné táborové tričká či praktické darčekové tašky. A posledná aktuálna africká téma sú MS vo futbale – áno, futbalový turnaj dievčat ?. Po ňom sa dievčatá, všetky ZDRAVÉ A ŽIVÉ vnorili do afrických prísloví a iných afrických hier. A keďže africké pralesy bývajú často kruté, len staršie dievčatá mali dovolené ísť na skúšku odvahy, kde na nich už čakalo „stádo afrických levov“.

Na rozcvičku aerobic a chiwava, na raňajky párky s čipsou každý dostáva. Čo je to? Už od skorého rána si zvykáme na americký život. A keďže nezdravú stravu treba odčiniť, z dievčat sa v tento deň stali športovkyne. Žiadne fitko, zostali verné starej dobrej klasike. Počas dňa si družstvá zmerali sily v rôznych športových hrách a to doobeda v štýle USA a Kanady, poobede v rytme Indiánov – kmeňa odkiaľ vyšla aj patrónka dňa – bl. Kateri Tekakwitha. Večer sme zavítali na  karneval v Rio de Janeiru, kde boli ocenené 3 najlepšie skupinky v počte bodov, ale aj všetky ostatné, každá bola totiž v niečom naj. Vo víťaznej nálade sa dievčatá radi dali strhnúť skvelou hudbou a tancovalo sa.

Posledný deň. Treba sa rozlúčiť a ísť „misionárčiť“ domov. Do Európy, na Slovensko, na Oravu, do Námestova, Rabče, Polhory či Novoti. Každá inde, no všetky rovnako: s novými táborovými tričkami, s kopou pekných zážitkov a nových priateľstiev a s prosbou k sv. Gianne o milosť byť dobrou matkou...

Janka M.

30.08.2012 23:52