„Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?“
Počkať si na Božiu odmenu si vyžaduje dôveru. Okrem toho skutky, ktoré nás pozýva Duch Svätý urobiť sú veľakrát zo spoločenského hľadiska nepochopiteľné.
Výzvy ako „stratiť svoj život, aby sme ho získali“ alebo „zobrať svoj kríž, zaprieť samého seba a nasledovať Ježiša“ sú z ľudského hľadiska nelogické a nepopulárne. Je ťažké urobiť niečo, za čo nedostaneme odmenu už tu na zemi.
Ale je jednoznačne horšie skĺznuť do „vlastného náboženstva“, ktoré nemá s Bohom nič spoločné. Vybrať si z Písma a z cirkevných nariadení iba to, čo sa nám práve hodí. Chodiť (aj každú nedeľu) do kostola ako na kultúrny program. Byť vzorným kresťanom v očiach ľudí. Nestačí to! Ak nie sme milujúcimi ľuďmi v očiach Boha, ako sa môžeme nazývať veriacimi? Navzájom sa síce oslavujeme, ale nedôverujeme Bohu, že On sa o slávu postará.
Evanjelium: Jn 5, 31 – 47
Plug and Pray: Pane, prosím ťa, posilni ma Duchom Svätým, aby som dokázal byť stále skutočnejším kresťanom v skutkoch ale aj vo svojom vnútri. Daj mi silu, aby som dokázal milovať svojich blížnych a aby môj život bol vždy tebe na slávu, svetu na osoh a ľuďom na radosť.
V akcii: Pokúsme sa dnes byť skutočným kresťanom pred ľuďmi, ale aj pred Bohom. Ak sa podarí, skúsme dnes pri svätej omši naozaj prežiť božiu prítomnosť a obnoviť si svätým prijímaním rozhodnutie sa pre Boha.
Bonus: Netreba robiť veľké skutky, u ktorých je navyše riziko, že si začneme namýšľať, akí sme svätí. Stačí robiť malé s veľkou láskou, ako povedala sv. Terezka z Lisieux.
26.03.2020 00:00