Dve cesty

Evanjelium: Mt 28, 8-15
Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.
A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“
Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu.
Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“
Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“
Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.
Zamyslenie: V evanjeliu sa ukazujú dve cesty: bežať za učeníkmi a v dobrom im to povedať a druhá cesta: bežať za farizejmi a podať im vysvetlenie, ktoré bude logické, ale nepravdivé. A pred nami teraz stoja dve cesty: Počujeme správu: Ježiš vstal z mŕtvych. Aké bude naše rozhodnutie? Bežať a zvestovať to v dobrom ďalším, alebo vydať sa druhou cestou, nechať si to pre seba a tajiť si to v srdci? Veď nik nemusí vedieť, že sme veriaci.
A ďalšie dve cesty, ktorými sa môžeme rozhodnúť ísť: všade o tom rozprávať, bez ohľadu na druhých alebo ukazovať to svojím životom a ľudia sa sami začnú pýtať: Prečo takto konáš? Čo ťa k tomu vedie?
Evanjelium života premieňa naše srdce, naše postoje, robí nás otvorenými. Ktorú cestu si teda vyberieme?
Plug and pray: Pane spolu s Tebou chcem hľadať cestu, po ktorej mám kráčať.
V akcii: Choď sa dnes prejsť a keď budeš na rázcestí, spomeň si dôležité situácie vo svojom živote a pouvažuj ako si sa v nich rozhodoval.
Bonus:
Nezvolená cesta
Dve cesty sa delili v žltom háji
bol by som tak rád nelenil,
šiel oboma a zvedel, čo taja,
tu prvú sledoval som očami, dal jej
zbohom, keď stratila sa v zeleni.
Šiel po druhej, ktorá ponúkala,
snáď právom prednosť som jej dal,
zarástla trávou, prešliapať chcela,
tu prvú mi však pripomenula,
keď som ju poctivo prešliapal.
Jedna i druhá tu zasypaná
ležali pokojne pod lístím.
Tu prvú som zamýšľal pre iné rána,
avšak každá cesta je predošlou daná
a sotva kedy sa tam navrátim.
Po rokoch poviem to zrazu
s povzdychom, ako čas plynie.
Dve cesty sa delili, ja išiel som tou,
kde ich išlo menej predo mnou -
a potom bolo všetko iné.
Robert Frost (1916)
Danka
17.04.2022 21:12