Dve cesty

Dve cesty

Evanjelium: Mt 28, 8-15

Ženy rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.

A hľa, Ježiš im išiel v ústrety a oslovil ich: „Pozdravujem vás!“

Ony pristúpili, objali mu nohy a klaňali sa mu.

Tu im Ježiš povedal: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia.“

Keď odišli, prišli do mesta niektorí zo stráže a oznámili veľkňazom všetko, čo sa stalo. Tí sa zišli so staršími, poradili sa a dali vojakom veľa peňazí so slovami: „Tak vravte: ‚V noci prišli jeho učeníci a kým sme my spali, oni ho ukradli.‘ A keby sa to dopočul vladár, my ho uchlácholíme a postaráme sa, aby sa vám nič nestalo.“

Oni vzali peniaze a urobili tak, ako ich poučili. A toto sa hovorí medzi Židmi až do dnešného dňa.


Zamyslenie: V evanjeliu sa ukazujú dve cesty: bežať za učeníkmi a v dobrom im to povedať a druhá cesta: bežať za farizejmi a podať im vysvetlenie, ktoré bude logické, ale nepravdivé. A pred nami teraz stoja dve cesty: Počujeme správu: Ježiš vstal z mŕtvych. Aké bude naše rozhodnutie? Bežať a zvestovať to v dobrom ďalším, alebo vydať sa druhou cestou, nechať si to pre seba a tajiť si to v srdci? Veď nik nemusí vedieť, že sme veriaci. 

A ďalšie dve cesty, ktorými sa môžeme rozhodnúť ísť: všade o tom rozprávať, bez ohľadu na druhých alebo ukazovať to svojím životom a ľudia sa sami začnú pýtať: Prečo takto konáš? Čo ťa k tomu vedie?  

Evanjelium života premieňa naše srdce, naše postoje, robí nás otvorenými. Ktorú cestu si teda vyberieme? 


Plug and pray: Pane spolu s Tebou chcem hľadať cestu, po ktorej mám kráčať. 


V akcii: Choď sa dnes prejsť a keď budeš na rázcestí, spomeň si dôležité situácie vo svojom živote a pouvažuj ako si sa v nich rozhodoval.


Bonus: 

Nezvolená cesta

Dve cesty sa delili v žltom háji

bol by som tak rád nelenil,

šiel oboma a zvedel, čo taja,

tu prvú sledoval som očami, dal jej

zbohom, keď stratila sa v zeleni.

 

Šiel po druhej, ktorá ponúkala,

snáď právom prednosť som jej dal,

zarástla trávou, prešliapať chcela,

tu prvú mi však pripomenula,

keď som ju poctivo prešliapal.

 

Jedna i druhá tu zasypaná

ležali pokojne pod lístím.

Tu prvú som zamýšľal pre iné rána,

avšak každá cesta je predošlou daná

a sotva kedy sa tam navrátim.

 

Po rokoch poviem to zrazu

s povzdychom, ako čas plynie. 

Dve cesty sa delili, ja išiel som tou,

kde ich išlo menej predo mnou - 

a potom bolo všetko iné.

Robert Frost (1916)



Danka

 

Laura

17.04.2022 21:12