Je krásne znovu byť pri Otcovi
Čo asi najviac potešilo a povzbudilo márnotratného syna, keď sa vrátil domov? Že sa mohol konečne okúpať, čisto obliecť a dosýta najesť? Možno. Ale určite omnoho viac ako očista tela ho musela potešiť očista duše. Žiaden prsteň, ani vykŕmené teľa nemohli nahradiť najvzácnejší dar jeho otca. Odpustenie, druhú šancu. Už nedúfal v lásku, chcel aspoň zľutovanie. A dostal omnoho viac. Nikdy nie je neskoro na návrat. Na ďalší pokus. Ťažko však očakávať otvorenú náruč, keď my nespravíme prvý krok k náprave.
Plug and pray:
Pane, Ty nám cez márnotratného syna dávaš poznať, že vždy má význam začať odznova. Nehľadať výhovorky a dôvody, prečo to nejde, prečo sa nám do toho už nechce, ale hľadať spôsoby, ako to docieliť. Porazene zložíme svoje ruky a ochotu bojovať aj pri prvých náznakoch neúspechu a zlyhaní. Ty si neváhal opakovane vstávať aj cestou na vlastnú smrť.
Pane, daj aby sme vždy mali silu a odvahu sa vrátiť a napraviť naše slová aj činy. A rovnako, aby sme dokázali podať svoju vystretú ruku tým, čo sa k nám vracajú ako márnotratné deti.
V akcii:
Dnes to chce od teba odvahu! Ak som s niekým poškriepený, urobím prvý krok k zmiereniu. Odpustím niekomu starú krivdu a poviem mu o tom...
Bonus:
Nenechávaj si odpustenie na poslednú chvíľu, lebo nikdy nevieš, kedy príde koniec:
02.03.2013 00:00