Koniec?
Pašie nás dnes ponorili do najsilnejšieho a najdôležitejšieho rozhodnutia a aktu v dejinách. Rozhodnutia spasiť ľudstvo všetkých čias vlastnou krvou, neopísateľnou a ľudsky neznesiteľnou fyzickou aj psychickou bolesťou. Boží Syn však išiel na krížovú cestu s plným vedomím, čo ho čaká, od bolesti cez smrť až po zmrtvýchvstanie. To všetko pre lásku k Bohu a k ľuďom.
Pri sledovaní Ježišových posledných hodín života si uvedomujem, že v tak krátkej dobe zažil poslušnosť, štedrosť, odovzdanosť priateľov, lásku, vieru, prítomnosť svojho Otca. No v krátkom momente aj klamstvo, zradu, neveru, opustenosť, ohováranie, krivé svedectvá, provokácie, úzkosť, potupu, vysmievanie, mučenie, osamelosť, prázdnotu, pády, vstávanie a pomoc až po pribíjanie na kríž a smrť... . Ježiš prežíval to, čo my na našich životných cestách. Práve preto nám podáva ruku. Túži nám pomôcť niesť naše kríže. Dvihnúť nás, keď padáme, podoprieť, keď nevládzeme, byť s nami aj keď sa nám darí a sme šťastní. Vždy chce byť prítomný v živote človeka. S ním je bolesť oveľa menšia a radosť omnoho väčšia.
Pri pohľade na hrob zavalený kameňom by sa zdalo, že je koniec. No nie koniec pre Ježiša, je to koniec vlády smrti. Ježiš otvára pre ľudí bránu večného života.
Evanjelium: Mt 26, 14 – 27, 66
Plug nad pray: Drahý môj Spasiteľ, ďakujem za tvoju krv, ktorou si očistil moje hriechy a daroval mi život skrze tvoju smrť. Kráčaj so mnou na mojej ceste, bez teba to nezvládnem.
V akcii: Koľkokrát máme aj my na našej ceste životom také isté situácie ako Ježiš, bolesti, aj radosti, spoločenstvo aj samotu? Ako sa k nim staviame? Vezmime si dnes príklad z Ježiša. Vytrvajme, verme v Božiu pomoc, kráčajme s Ježišom. Odovzdajme mu dnes svoj deň a ľudí, s ktorými budeme.
Citát: ”Vo všetkom, čo robím, sa nespolieham na svoje sily, ale na Božiu milosť. S Božou milosťou môže duša víťazne prejsť aj cez najväčšie ťažkosti.” sv. Sestra Faustína Kowalská
05.04.2020 00:00