Milovaný márnotratný
Koľkokrát sme odišli od Otca s veľkými rečami, že to zvládneme sami, že najlepšie vieme, čo je pre nás dobré a nenecháme sa viac obmedzovať? Každý hriech je takýmto odchodom.
Raz sa zatúlame len kúsok a rýchlo sa zbadáme, inokedy poriadne ďaleko a na dlhý čas. Ale ak svojho Otca dobre poznáme, vieme, že sa môžeme vždy vrátiť, pretože stále čaká a nehľadí na to, koľko bahna na sebe prinesieme alebo či ešte páchneme od svíň. Vždy má pripravený prsteň a čisté šaty a raduje sa až tak, že pripraví slávnosť. Otec s láskou objíma syna, o ktorého sa tak bál, a jediné, čo ho zaujíma je, že je späť doma, aj keď s roztrhanými šatami, rozpadnutými topánkami a prázdnymi vreckami. Nepýta sa, kde bol a čo urobil s jeho majetkom, nenechá ho ani dohovoriť to, čo mu chcel povedať. Áno, stojí to veľa síl, priznať si chybu a vrátiť sa pokorne a bez výhovoriek, ale aká je to úľava, hodiť sa do náručia Otca, ktorý čaká a nič nevyčíta, ale naopak, jeho objatie je nežné a zároveň dodáva silu. Silu bojovať, ak zase raz budeme mať chuť zvládnuť všetko sami a silu vrátiť sa, ak znova a znova zlyháme. Lebo Otec vždy bude čakať a nikdy sa neunaví v odpúšťaní. Nezabúdajme na to ani vtedy, keď budeme mať chuť vyčítať mu, že s radosťou prijíma niekoho, kto si to podľa nás vôbec nezaslúži.
Evanjelium: Lk 15, 1 – 3, 11 – 32
Plug and Pray: Pane, tak veľmi sa ti chcem podobať v dobrom a nedarí sa mi, snažím sa a znova zlyhávam. Hanbím sa pred sebou, pred druhými a hlavne pred tebou. Ďakujem ti za tvoju dobrotu a láskavosť, za to, že nepotrebuješ dlhé vysvetľovanie, lebo vidíš do môjho srdca. Stačí, že urobím krok smerom k tebe a ty sa mi ponáhľaš oproti a berieš ma do náručia. A prosím, chráň ma pred pokušením súdiť druhých.
V akcii: Snaž sa čo najlepšie pripraviť sa na veľkonočnú svätú spoveď.
Bonus: Taký aký som
14.03.2020 00:00