Víno je dobré, ale čo my, vinohradníci?
Dnes máme možnosť si prečítať veľmi pekné podobenstvo, avšak nie s najkrajším názvom. Keď si len vezmeme, že vinice predstavujú Zem, hospodár je Boh, ľudia sú prirovnaní k vražedným vinohradníkom. To určite nikomu neznie ako kompliment. A to je aj dobre, my ľudia často potrebujeme počuť príkrejšie pokarhanie, lebo, bohužiaľ, dobré slová na nás platia čím ďalej, tým menej. No ale poďme k veci.
Boh z lásky a s láskou vytvoril svoju vinicu, určil jej správcov, do ktorých vložil svoju plnú dôveru a ktorým dal úplnú slobodu, a odcestoval. Neodišiel určite z ľahostajnosti ani z lenivosti, kedykoľvek by ho Jeho sluhovia potrebovali, bol tam pre nich, ale Jeho láska je veľká v tom, že NENÚTI! A tak ani On ich nechcel do ničoho nútiť, jediné, čo od nich vyžadoval, bolo, aby Jeho vinicu pekne obhospodarovali. Samozrejme, nebolo by to zadarmo. No ale bohužiaľ, ľudská márnomyseľnosť a žiadostivosť bola silnejšia.
Keďže sme si spomínali, že Bohu naše životy nie sú ľahostajné, po čase sa rozhodol poslať na Zem prorokov, aby skontrolovali Jeho vinicu a prevzali diel Jeho úrody. No vinohradníci sa k nim stavali ako k zlodejom, akoby oni jediní mali právo na túto Zem a silou-mocou si ho uzurpovali, nehľadiac na to, že prekračujú všetky ľudské a božské zákony. Život proroka nebol a ani nikdy nebude ľahký, to vedia všetci, ale že ľudská márnomyseľnosť a pýcha narastie až do takých rozmerov, že sa nezastavia ani pred samým Božím Synom, to zabolelo aj samotného Boha. Pričom všetko pramení z prvotného hriechu, vidíš tam tú podobnosť?
Nanešťastie pre vražedných vinohradníkov, ktorými sa stávame občas aj my (že sa pýtaš kedy? Vždy, keď sa povyšuješ nielen nad ostatných, ale aj nad samotného Boha myšlienkami, že TY vieš aj tak všetko najlepšie a že dokážeš rozhodovať o všetkom, o živote aj o smrti – napr.potratová ideológia a eutanázie; vždy, keď sa snažíš si prispôsobiť Boží zákon svojim potrebám...), našťastie pre ostatných. Božie mlyny melú pomaly, ale iste. Tak znie naše príslovie, prameniace z čistej pravdy. Predsa „kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným...“. Ježiš-Boh bol, je a vždy bude základným kameňom našej viery, ktorým nič nikdy neotrasie, ktorý naopak môže otriasť ľudskou pýchou, márnomyseľnosťou a pod. Áno, Jeho kameň je ostrý, často nás bolí, keď nás obrusuje – komu by sa dobre počúvala kritika, aj farizeji sa Ho snažili zbaviť, ale myslím si, že to určite stojí za to! Odmena je neopísateľná, strata príliš veľká – večné zatratenie...
Plug and Pray: Pane, nedovoľ mi, aby som sa aj ja pridal k vražedným vinohradníkom tohto sveta. Prosím Ťa, vždy, keď budem mať povýšenecké myšlienky, keď sa nebudem chcieť podriadiť Tvojim zákonom, keď sa budem báť nechať sa obrúsiť Tvojím kameňom, pošli mi do cesty niekoho, kto ma nasmeruje na správnu cestu. Zároveň Ťa chválim a zvelebujem za to, aký si veľký a ako nás máš rád takých, akí sme, plní chýb a nelásky voči Tebe či ostatným!
V akcii: Skús sa dnes zamyslieť, či sa aj ty nesprávaš niekedy ako farizeji, ktorí radšej, ako by zmenili svoje správanie a svoj život, aby bol v súlade s Ježišovým slovom, sa všemožne snažili vyhnúť sa pravde a zničiť/vyhnať ju.
Evanjelium: Mt 21,33-43, 45-46
Bonus: Žalm 118
02.03.2018 00:00