Boh nás nenechá v hanbe
Evanjelium: Lk 1,5-25
Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku. Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“ Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“ Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“
Zamyslenie: Zachariáš a Alžbeta boli vzorní veriaci. Dodržiavali všetky prikázania, a predsa nemali potomka. Všetko nasvedčovalo tomu, že už ho ani mať nebudú. Boh im však oznámil, že ho budú mať, no Zachariáš tomu hneď neuveril, veď predsa, logicky, to už možné nie je.
Bohu to však možné je. Zachariáš na to však pozerá z ľudskej strany, pozrie sa jednoducho na fakty. Myslím si, že by sme pravdepodovne reagovali rovnako, veď z nášho pohľadu to už nie je možné… Avšak hovorí k nám Boh, ten, ktorý stvoril celý svet, ten, ktorý stvoril nás – teba i mňa. Ako by to bolo pre neho nemožné? Niekedy sa stane, že na toto zabúdame a ostávame len pri našom pohľade. Uveríme, až keď uvidíme. Boh má však iné (dobré) načasovanie. Vidí náš život ako celok. Alžbeta povedala „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“ Uvedomila si, že toto všetko už dávno bolo v Božom v pláne, ale ona to nevedela. Mohla si myslieť, že Boh ju nechá zahanbenú, lebo nemala potomka, ale On k nej zhliadol a postavil ju späť na nohy, aby jeho služobnica nezostala zahanbená. Boh sa o nás stará, má pre nás plán a nenechá nás v hanbe ani beznádeji, do ktorej sa sami dostávame.
Plug and pray: Pane, daj, aby sme si uvedomovali, že ty sa o nás staráš. Ďakujem ti, že nás nenecháš v našom pohľade, z ktorého už nevidíme východisko, ale ukazuješ nám svoj plán s nami. Ďakujem, že sa o nás staráš.
V akcii: Skúsme dnes vložiť našu dôveru v Boha do situácie, s ktorou sa už dlhšie trápime a nevieme sami nájsť riešenie. Dôverujme v neho, že On sa o nás postará.
Bonus: Svojim Anjelom Dá Príkaz
Link na podcast: https://sdu.sk/Oam
18.12.2022 21:00