Keď je sprcha komfort

Keď je sprcha komfort

Na výlet s rómskymi dievčatami som sa celkom tešila. Vedela som, že to bude pre nich dobrodružstvo a chcela som byť pri tom, keď to budú prežívať.

Dievčatá neodradil ani hustý lejak. Prišli v plnom počte, dokonca aj navyše – pôvodne sme ich chceli zobrať 10, nakoniec ich bolo 12. Jedna z najmladších členiek sa ma spýtala, prečo ich berieme len na 4 dni a nie aspoň na mesiac. To ma ubezpečilo, že výlet sa podarí. 

 

Celú cestu vlakom sa vypytovali, kam to vlastne ideme. Smolenice boli pre nich neznámym miestom. Najďalej, kam sa doteraz dostali, boli Malacky, prípadne Bratislava. Priestory, v ktorých sme boli ubytované, vyzerali priestranne, ale čo do vybavenia skromne -  poschodové postele, zopár kusov zaprášeného nábytku... Pre nich to bol však veľký komfort. Hlavne terasa a sprchy boli vzácnosťou, z ktorej sa najviac tešili. A keby im to sestra Gitka neurčila, že sa môžu sprchovať len raz za deň, sprchovali by sa aj tri krát denne. Obdivovali plnú chladničku a vybavenie v malej kuchynke a hneď sa niektoré pustili do prípravy obeda.  

Počas tých pár dní sme si zvykali na seba – učili sme sa spoločne stolovať, prekonávať samých seba zapájaním sa do programu, ktorý bol niekedy pre ne náročný a hlavne – neurážať sa a nevadiť sa. Navštívili sme miestny zámok a jaskyňu Driny. Dievčatá sa všade fotili, jedna z nich – tá najstaršia – si písala denník o tom, čo videla a zažila. Po večeroch sme vyrábali z korálok a z iných materiálov rôzne ozdoby a samozrejme nemohla chýbať ani hudba a tanec. Celý výlet sa niesol v duchu myšlienky z listu Korinťanom - „Hymnus na lásku“. Bola na to zameraná ranná meditácia, ale aj heslo pri stopovačke a tiež naša hymna - pieseň od Čanakyho. 

Počas týchto požehnaných dní bol priestor na rozhovory – vzájomnú výmenu skúseností, myšlienok, lepšie pochopenie našich rôznych mentalít... Dievčatá od nás nasávali každú minútu dňa nové podnety, rady a skúsenosti. Aj keď často frflali, vcelku sa nebránili ničomu novému. Boli otvorené pre každý nápad. Chodili sme na sv. omše do blízkeho kostola. Niektoré z nich pristúpili aj k sv. spovedi. Napriek pozitívnej spätnej väzbe, ktorú sme od nich dostali, v posledný deň sa už tešili domov – nevedeli sa dočkať stretnutia so svojim blízkymi, ktorým chceli rozprávať, čo zažili. 

Celkovo môžem povedať, že mám dobrý pocit z tohto výletu. Aj keď som prišla veľmi unavená, ale s vedomím, že opäť sme trochu rozšírili obzory rómskych dievčat „zavretých“ v osade. Bola to pre ne ďalšia šanca na to, aby im zachutil život v civilizovanej spoločnosti.

 

Kristína S., dobrovoľníčka v rómskej osade v Plaveckom Štvrtku

 

 

Máš chuť pomôcť vo výchovno-vzdelávacej a voľnočasovej činnosti v rómskej osade v Plaveckom Štvrtku? Doučovať, viesť krúžok alebo stretko? Alebo nám pomôcť iným spôsobom? Ozvi sa nám na laura.kremnicka@gmail.com.

 

Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej komisie. Tento článok reprezentuje výlučne názor autorky a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.

Kristína S.

29.08.2012 15:21