„Oslovil ma kamarát, ktorý chodí do rómskej osady už roky“
Tak začal svoje rozprávanie liečebný pedagóg Mgr. Michal Kralovič, ktorý prichádza raz za týždeň medzi mladých Rómov do Plaveckého Štvrtku.
Máš bohaté skúsenosti s prácou s rôznymi skupinami ľudí. Čo ťa najviac baví na práci s mladými z rómskej osady?
Každá skupina má svoje špecifiká. Ale všetkých beriem a vnímam v prvom rade ako ľudí. Pri práci s Rómami sa snažím byť autentický, tak ako pri kontakte s každým iným. Baví ma dynamika, spontánnosť, živelnosť, ktorú v sebe majú, otvorenosť, s ktorou sa pýtajú či reagujú na veci okolo seba.
Čo konkrétne máš na starosti v Plaveckom Štvrtku?
S kolegom Tomášom nemáme presne podelené kto čo robí, v činnostiach sa striedame. Na starosti mám rozkladanie vecí, pripravenie priestoru pre aktivity, dohliadanie na bezpečnosť, na vrátenie vypožičaných hier, športových potrieb. Na začiatku stretnutia je vždy krátka katechéza, čítanie úryvku zo Sv. Písma, prosby a modlitba. To má väčšinou na starosti Tomáš. Ja hrám s deckami stolný tenis, stolný futbal, hry, hráme na hudobné nástroje. Tomáš vedie rozhovory, rieši konflikty...
Zažil si pri svojej práci v osade niečo, čo ťa milo prekvapilo?
Prekvapilo ma rýchle prijatie zo strany detí. Cítil som sa tam „v pohode“ od začiatku. Sú hluční, ale nie sú vulgárni, aspoň nie na pôde klubu. Vidno, že sa s nimi už dlhodobejšie pracuje.
Čo si sa od Rómov naučil?
Že treba byť rýchly a pohotový, ak s nimi chce človek pracovať. Neradi čakajú. Treba byť otvorený, na nič sa nehrať. Vycítia neúprimnosť, pózerstvo. Vedia udrieť na citlivú strunu človeka, na slabinu. Netreba sa na nič hrať. Treba si stáť za svojim a ak sa niečo dohodne, tak to dodržať. S dodržiavaním pravidiel majú problémy, preto je dôležité ísť v tomto príkladom. Hranice sú dôležité nielen pri práci s Rómami, ale v sociálnej/pedagogickej práci všeobecne.
Máš rád hudbu. Využívaš ju pri svojej práci?
V rámci aktivít hráme na hudobné nástroje. Niekoľkým som ukázal pár akordov, s inými sme si zahrali na perkusie. Rómovia milujú hudbu, je to vynikajúci prostriedok pre komunikáciu s nimi. Tešia sa, keď si človek s nimi zahrá. Bavia sa pritom, hudba je pre nich radosť. Zatiaľ len tak muzicírujeme, ale je možné, že sa časom dopracujeme aj k vlastným piesňam.
Máš nejakú osvedčenú "fintu" ako zaujať roztatárené deti?
Prepnúť na inú tému, ponúknuť im aktivitu, venovať im pozornosť.
Mladí ľudia z majority vnímajú napätú situáciu medzi Rómami a ostatnými obyvateľmi Slovenska.
Čo môže jednotlivec - napr. mladý človek zo saleziánskeho strediska, ktorý veľa dostal v rodine, škole, spoločenstve - pre to urobiť?
Hovoriť o svojej pozitívnej skúsenosti. Iste, každý má s Rómami aj zlú skúsenosť, ale to máš aj s predavačkou alebo šoférom autobusu. Ale všetci nie sú rovnakí. Treba im dať šancu, zažiť s nimi niečo viac než len vypočuť si o nich na gauči krátku tendenčnú správu v kriminovinách. Môže si vyskúšať dobrovoľníctvo. Skúsiť sa pozrieť na Rómov aj inou optikou. Prečítať ich rozprávky, vypočuť ich piesne. O čom viac vieš, tak sa toho menej bojíš, strácaš predsudky.
Máš vlastnú rodinu. Žiješ v Bratislave, kde sú mnohí príliš zaujatí zháňaním financií a zvyšovaním svojej životnej úrovne. Ako sa darí tebe mať dostatok času na rodinu a zároveň ju finančne zabezpečiť?
Mám ženu a malého synčeka. Moja žena je na materskej, ale popri nej sa tiež venuje sociálnej/pedagogickej práci, takže príjem rodiny skladáme dohromady. Ja sa snažím popri svojej stálej práci ešte nájsť aj iné úväzky. Ale stále to nie je na veľké vyskakovanie. Našou výhodou je, že celú rodinu máme v Bratislave, rodičov aj starých rodičov. Máme tu teda zázemie. Rodičia nám pomáhajú aj s opatrovaním syna, aj s inými vecami. Bývame v rodinnom dome spoločne s nimi. Vypomáhame si. Obrábame záhradu, svojpomocne staviame, žijeme skôr tak „starosvetsky“. Nie je to vždy ideál, ale lepšie ako chodiť do nudnej roboty a platiť hypotéku. Vždy je niečo za niečo. Takto mám však čas na svoju rodinu, na syna, ktorý je momentálne v najkrajšom veku. Mám čas ísť s ním do prírody, na výstavu. Mám čas byť spolu so ženou, čas na svoje záujmy a podobne.
Kde, ako, s kým čerpáš sily, keď si "vyžmýkaný"?
Moja práca je vyčerpávajúca iným spôsobom ako manuálna. Práca liečebného pedagóga, či terapeuta je náporom skôr psychickým. A človek musí byť pri tejto práci najmä sám v pohode. Silu čerpám zo svojej rodiny. Keď sme spolu, keď sa hrám so synom s Legom, čítam mu, alebo keď sa rozprávame so ženou, alebo si vyjdeme do kina či na kávu. Silu beriem z viery v Boha, zo spoločenstva ľudí, s ktorými sa stretávame a modlíme sa. Z prírody. Z bicyklovania. Z hudby, ktorá je pre mňa veľkým záujmom aj relaxom. Rád si zahrám sám alebo s niekým na gitare, na bicích. Vymýšľam pesničky. Čítam knihy. Venujem sa tiež kresleniu a maľbe - to pre mňa bola vždy relaxačná aktivita číslo jeden, taktiež tvorbe časopisu, trochu aj športu. Tiež rád chodím na koncerty a výstavy. A oddýchnem si aj pri kosení trávy, či rýľovaní záhrady.
Nejaký bonus?
Bolo to o deťoch a o práci, tak tu sú dve tématické rómske príslovia: Nane čhave, nane bacht. (Nie sú deti, nie je radosť) Feder goďavereha bara te phagerel, sar dilineha bokheľa te chal. (Radšej s múdrym roztĺkať kamene, ako s hlupákom jesť buchty)
Za rozhovor ďakuje Helena Šlenkerová, stredisko Bratislava - Kremnická
Kto by sa o výchovno-vzdelávacej a voľnočasovej činnosti dobrovoľníkov v rómskej osade v Plaveckom Štvrtku chcel dozvedieť viac, alebo kto by chcel akýmkoľvek spôsobom pomôcť, môže sa obrátiť priamo na Mgr. Evu Pullmannovú, koordinátorku tejto činnosti: eva.pullmannova@gmail.com
Tento projekt podporil Nadačný fond ČSOB Finančnej skupiny v Nadácii Pontis. Zároveň bol tento projekt financovaný s podporou Európskej komisie. Tento článok reprezentuje výlučne názor autorky a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.
29.08.2012 14:45