Prvýkrát na Rómskom tábore
Týždeň s Cigáňmi. Veď čo je na tom. Mnoho ďalších dobrovoľníkov tam bolo predo mnou a prežili.:) Ale nikto z nich mi nepovedal, aké ťažké to tam môže byť. Ako sa blížil čas nášho tábora, začala som si postupne uvedomovať to slovo...Cigáni. Už v detstve som zažila veľké dobrodružstvá s rómskymi občanmi, keďže sme bývali vedľa nich. Nekončili sa vždy najlepšie, ale nikdy som k nim nepociťovala nenávisť, či niečo antirómske. Predsa nemôžem hádzať všetkých do jedného vreca. Na tábor som teda išla otvorená novým veciam, s odvahou aj so strachom, s očakávaním aj pripravením na sklamanie. Bola som pripravená na všetko aj so svojim sprejom proti všiam. :)
Náš tábor sa začal jeden krásny až priam horúci pondelok. Pot sa z nás len tak lial, a to sme sa nachádzali v budove, kde sa inokedy odohrávajú krúžky pre rómske deti. Rátali sme s tým, že nám príde 15, maximálne 20 dievčat. Na naše prekvapenie celý týždeň chodilo okolo 30 dievčat od 7 do 16 rokov.
Začala sa zoznamovačka, ktorá aj rýchlo skončila. Dievčatá nevedia dlho počúvať. Samé si určili, že chcú takú a takú hru, takže náš pripravený program už neexistoval. Čo sa nám podarilo, to bolo vyrábanie náramkov priateľstva. A tiež výroba vtipných kofoláčikov. Ďalší deň sme už neboli uchránené od toho nezhasínajúceho Oscara, pretože sme šli s dievčatami na ihrisko. Tam sa odohrávala séria športových súťaží. Na naše prekvapenie to všetkých bavilo. Ich temperamentná krv nenechala na seba čakať, takže pár hádok bolo samozrejmosťou.
V stredu sme mali na pláne výlet loďou po Dunaji. Báli sme sa, aký počet dievčat príde, pretože nás animátoriek nebolo veľa. Dievčat bolo veľa, ale aj to sme zvládli. Na lodi si zaspievali všetky typy piesní. Pri Devíne si obrovskú stavbu ani nevšimli, ale hneď sa vrhli na strom plný ovocia. Napriek horúčave sme sa na ihrisku spoločne zahrali.
Štvrtok predstavoval pre mňa kritický deň, mala som pocit, že dievčatá sú nepríjemnejšie ako inokedy. Majú teóriu „vyskúšajme, čo ten človek vydrží“. Keďže prišli nové dievčatá, túto teóriu si opäť overovali. Ale na moje prekvapenie sa ma ostatné dievčatá zastali. Bola som im za to vďačná. Opäť sme vyrábali, tentoraz tričká. Buď sme si ich maľovali alebo batikovali. Ja som mala na starosti batikovanie v mikrovlnke. Moje modro-červeno-fialové ruky sa celkom narobili.
Piatok bol posledný deň nášho tábora. Na pláne sme mali deň krásy nielen vonkajšej, ale aj vnútornej. Ja som dievčatá maľovala farbami na tvár. Animátorka Zuzka ich česala a so sestrou Gitkou piekli palacinky. Skončilo sa tancovaním ako skoro každý deň. Dievčatá boli prekvapené, že aj my vieme tancovať.
Napriek tomu, že tento tábor bol pre mňa nesmierne náročný, išla by som zas a znova:) Bol to pre mňa veľký a veľmi naplňujúci zážitok. Každý deň som odchádzala vyčerpaná a zdeptaná z toho, aké sú dievčatá hrozné. Sestra Gitka mi moju mienku úplne vyvrátila - že boli skvelé a aké veľké pokroky už spravili. Vedia si vypýtať vreckovku, aj za ňu poďakovať, vedia sa spolu zahrať, chytiť sa za ruky pri modlitbe, bez toho že by sa hádali „ty si moja kamarátka a ty nie“. Vedia sa na vás usmiať, pomôcť vám upratať. Proste vás vedia mať rady :)
Miriam Brišová, dobrovoľníčka VIDESu
Máš chuť pomôcť vo výchovno-vzdelávacej a voľnočasovej činnosti v rómskej osade v Plaveckom Štvrtku? Doučovať, viesť krúžok alebo stretko? Alebo nám pomôcť iným spôsobom? Ozvi sa nám na laura.kremnicka@gmail.com.
Tento projekt bol financovaný s podporou Európskej komisie. Tento článok reprezentuje výlučne názor autorky a Komisia nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií obsiahnutých v tomto článku.
29.08.2012 14:01