Tri dni pre dievčatá plné nezabudnuteľných zážitkov

Tri dni pre dievčatá plné nezabudnuteľných zážitkov

14+3 days! Vstup chlapcom zakázaný! Aj takto by sa dalo charakterizovať podujatie SCVČ Laura pre dievčatá, ktoré počas jarných prázdnin neváhali využiť čas naplno a tráviť ho spoločne so sestrami v troch špeciálne pre ne určených, originálnych dňoch.

 

Tri dni boli pre dievčatá doslova neopakovateľné a hlavne bohaté na dobré slová, veľa zábavy a smiechu, ale aj duchovné, či osobnostné povzbudenia, a tiež na získanie nových skúseností napr. vo varení, upratovaní, vyrábaní, či skrášľovaní svojho zovňajšku...


Prvý deň- pondelok. V tvárach dievčat sme si mohli všimnúť samé ospalé výrazy. Veď predsa bolo 9.00 ráno. No aj tak dievčatá prichádzali plné očakávania a radosti, čo tento deň prinesie. Program pripravovali sestry saleziánky Marianna a Dašena a tak pozvali hostí, o ktorých nikto nevedel a možno ani netušil, iba tajne tipoval. Dievčatá sa rozdelili do dvoch skupín, v ktorých počas celej akcie fungovali. Každá skupinka si vymyslela svoj poster a pokrik a za burácajúceho potlesku si ho vzájomne predstavili. Keďže zhodou okolností všetky dievčatá boli z jedného stretka úvodnú zoznamovačku nahradila aktivita, v ktorej písali svoje očakávania, ale aj to, čím ony samé chcú prispieť a v akom naladení chcú odchádzať.

 

Prvý hosť prišiel trochu nečakane a tak sa sám odtajil, predstavil sa a povedal svoje povolanie. V každej jednej tvári ste mohli vyčítať prekvapivý pohľad s otázkou ,,Čo?“ Bol to salezián spolupracovník, ale asi podstatnejšie bolo jeho zamestnanie- kaderník, čomu sa dievčatá strašne tešili. No len prvá skupina mohla ísť do jeho salónu krásy, kde nielen skrášľoval, ale i zaujímavo vysvetľoval teóriu o vlasoch, typoch ľudí podľa ročných období, čo sa komu na základe toho hodí. Druhá skupinka čakala na druhého hosťa, ktorým bol pre humenskú mládež známy pán Mocak, ktorý si pripravil pre dievčatá malú teoretickú aj praktickú inštruktáž, ako pracovať s veľmi zaujímavým PC programom, ktorý slúži na robenie videí, alebo filmu. Po prestriedaní skupín bol obed. Deň sme zavŕšili sv. omšou, ktorá bola plná radosti a vďaky za všetko, čo sme prežili.


Druhý deň- utorok. Tento deň mali dievčatá spať u sestier, preto prichádzali viac nabalené ako unavené a samozrejme plné energie, ktorú hneď mohli využiť pri súťažnej stopovačke v meste. Obsahovala aktivity, ktoré neboli vôbec ľahké, ale napriek tomu zábavné. Po obede a svätej omši, si dievčatá na tvorivých dielňach vyrábali náramky, tancovali, bláznili sa, robili palacinky, hrali spoločenské hry. Večer sa vonku pomodlili netradičnú krížovú cestu spojenú s aktivitami a pri filme sa učili viac poznávať samú seba a potom už len spánok a s ním sny o poslednom dni.


Posledný deň- streda. Nedá sa ani opísať radosť dievčat, keď zbadali v neďalekom parku skutočného, živého, veľkého, hnedého tátoša. Každá mala možnosť si vychutnať jazdu na ňom a určite si potichu tajne spievala známu pieseň: „ Kde pak ty ptáčku hnízdo máš,“ z nemenovaného filmu, s pocitom princeznej s vejúcimi vlasmi a víziou princa niekde v diaľke...Posledný deň sme zavŕšili vyhodnotením, vzájomným ďakovaním a chutným obedom. Radosť nikomu nechýbala.

 

Počas celého podujatia nechýbalo aj plno fotenia. Fotilo sa pri strihaní, pri počítačoch, pri obede, vonku i vnútri, na koni i na snehu, ráno i večer.... no prosto skoro vždy a všade. To ajkrajšie, však nezväční ani jeden foťák, to si nesie každá z nich v mysli, či v srdci. Tri dni lné nezabudnuteľných zážitkov.

MichaEla

30.08.2012 13:51