Mali sme Pobyťák a prežili sme to!
Je to už nejaký ten rôčik, čo v animátoroch nášho strediska začala klíčiť myšlienka na pobytový tábor. Keďže finančná pôda nebola natoľko kamenistá a usilovnosť animátorov bola dostatočne úrodná, vyrástla z myšlienky realizácia pobyťáku.
Účastníci sa zhromaždili na Hlavnej stanici v Bratislave, odkiaľ vyrazili za neznámym dobrodružstvom do Belušských Slatín, kde nás na strmom kopci nedobytne čakal náš príbytok na najbližších 5 nocí, chata Cementár. Po strastiplnej ceste s prestupom v Púchove a vyšľapaní si onoho strmého kopca sa účastníci ocitli na dejisku veľkej väčšiny táborových aktivít- multifunkčnom ihrisku, trávniku a altánku pred chatou.
Po zložení všetkých pomôcok, batožín, kufrov aj ruksakov sme sa zhromaždili, vysvetlili si pravidlá spoločného fungovania a zahrali sa hry na spoznanie, aby sme v ďalšie dni nemuseli používať oslovenie hej Ty, ako sa voláš?
Po prvej noci sme sa všetci zobudili doružova nevyspatí, niektorí zo stresu, niektorí z krátkosti spánku, iní z pocitu neznáma, ale všetci pripravení na turistiku malebnými lesmi a lúkami, počas ktorej mohli všetci účastníci nielen čeliť hmyzu, ale aj náročným otázkam na sebapoznanie a následne aj búrke, ktorá nás chytila aj napriek tomu, že sme sa rozhodli vrátiť späť bez dosiahnutia nášho cieľa. Vrátili sme sa osviežení letným dažďom a úplne premočení, takže zostatkový čas sme vyplnili sušením, prezliekaním a prípravou na vrchol večera - hru Milujem Šamorín, pri ktorej si účastníci overili svoje vedomosti z rôznych oblastí.
Po druhej noci, už trochu viac oddýchnutí, čelili mladí úlohe skĺbenia vzájomných vzťahov a športového zápolenia, kde sa krásne ukázalo, že sú tímoví hráči a je pre nich dôležité hrať fér. Našťastie po týchto výkonoch nasledoval zaslúžený oddych pri filme.
Streda nikoho z nás nenechala chladným, napriek tomu, že sme sa snažili pred teplom skryť v útrobách Trenčianskeho hradu, kde sme spoznali nielen kus histórie mesta, ale aj samotného kresťanstva, pri veľkej stopovačke v centre mesta. Našťastie mali účastníci možnosť prejsť popri skvelej zmrzlinárni a osviežiť sa pred odchodom na chatu, kde sme potom mohli, tak ako každý deň, reflektovať svoj vzťah k Bohu skrz piesne, svätú omšu a osobnú modlitbu.
Štvrtok priniesol dobrodružnú cestu do vlastných útrob, keď sme pod heslom: ŽI TROCHU mohli absolvovať rôzne stanovištia s námetom duševného zdravia a neskôr aj spoločné maľovanie a dielne na rozvoj kreativity. Zdanlivo sme ukončili večer opekačkou a následnou diskotékou, ktoré však iba maskovali hlavný program večera, nočnú hru. Počas nej sme prechádzali nočným lesom a každý účastník si na konci svojej skúšky odvahy vyzdvihol odkaz od ostatných účastníkov.
Po tomto grandióznom finále sme v piatok sv. omšou, vyhodnotením a fantastickým spoločným obedom ukončili po dlhej dobe prvý šamorínsky pobytový tábor.
HLÁŠKY :
K: Mňa by veľmi zaujímalo, ako si sa dostala k takému vysokému počtu trápnych hier.
K: Moja hlava je už tak zaplnená tvojimi rečami, že už nemám vlastné myšlienky
L: Musíme stihnúť sa najesť pred sv. omšou.
T: budeme jesť rýchlo, bedrá opásané, s palicou v ruke a sandále na nohách
L: a keď bude pršať?
E: tak bez palice
J: Kto chrápe, dvakrát sa modlí
Toto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR
v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje NIVAM – Národný inštitút vzdelávania
a mládeže.
Katka Komáčková
04.08.2023 12:40