Krík horel, ale nezháral - Emauzy II

Krík horel, ale nezháral - Emauzy II

Látky - dedinka niekde medzi kopcami stredného Slovenska - autobus tu má konečnú, takže slovo „niekde“ presne vystihuje „kde“. Miesto stretnutia sa s Písmom, v saleziánskom duchu. A tak sme sa tu zišli, desať ľudí, z toho dve sestry a možno aj nejaká budúca, a Boh tiež sľúbil účasť. Bez Neho by to asi ani nemalo zmysel.

Všetci sme tu už boli na jednotke, takže sme vedeli, aké prostredie nás čaká, a aj ako sem pricestovať. To sa prejavilo tak, že sme si nerobili ťažkú hlavu z informatívneho mailu ohľadom spoja, ktorým sme mali prísť a začať spoločnou večerou.

Vyvinulo sa to teda tak, že večere sme mali tri a nakoniec ani jedna nebola posledná.
“Pomodlíme sa, ale krátko, lebo už je večer.“

Ale ešte nás čakalo zopár aktivít - aj vonku, v tme, blate a vetre. Aby sme si vážili ticho a teplo kaplnky na poschodí. Tu bolo hlavné miesto, kde sme sa zastavovali a vnárali sa pod vedením Ducha do textov kníh Písma. Po večernej modlitbe sme vyhladli i využili sme situáciu po tom, čo vedenie išlo spať a spravili sme si „kakavko“ a minuli mlieko určené na nasledujúci deň. „I vošlo do radosti svojich pánov.“ :-)

Sobota nás privítala daždivo (a boli aj tradičné párky). V programe samozrejme nesmela chýbať omša a veľa zaujímavých aktivít. Ale tie sa samozrejme neprezrádzajú, nakoľko niekto, kto sa sem ešte len chystá, by bol ochudobnený. Chce to vieru, a tak, ako Boh viedol svoj ľud, aj nás viedli sestry a pripravili pre nás množstvo prekvapení. Boli super a patrí im naše veľké ĎAKUJEM za všetku námahu, odpočívať budú v nebi :-).

Nedeľa bola krásna, nasnežilo, bola možnosť zmyť blato nahromadené počas celého pobytu (napríklad aj hrou „kto koho hodí skôr“ do snehu cestou z kostola).

Ale asi najpodstatnejšie je to, čo sme sa naučili, to, čo si môžeme zobrať z tejto víkendovky, a to je to know how, to, ako sa môžeme stretávať denne so živým Bohom skrze jeho slovo, ako môžeme počúvať, čo nám chce povedať, ako nás chce viesť.

Vlastne ako žiť vzťah s naším všemohúcim a nekonečne milujúcim Otcom.

Mohli sme dostať viac? Nemyslím si. Tak „doskakavenia“ na trojke :-).

Peter Vasko

04.02.2015 17:29