Na návšteve u našich rumunských bratov
VIDES týmto letom oficiálne otvoril dvere aj do Rumunska. Týždňový prímestský tábor a večerné stretnutia s mládežou určené pre slovenskú komunitu očarili aj ostatné národnosti.
Centrom pôsobenia pre štyroch animátorov a dve sestry saleziánky sa stalo mesto Alesd. Tu, v miestnom kostole a v priestoroch bývalej základnej školy, prebiehal tábor o tajomstvách radostného ruženca.
„Decká tu nemajú možnosť takýchto spoločných stretnutí, poznajú sa väčšinou len z kostola. Spočiatku ani nevedeli, čo to slovo tábor vlastne znamená. Mysleli si, že sú to len rozložené stany,“ spomínajú dobrovoľníci.
Atmosféra radosti a priateľstva deti rumunských Slovákov z Alesda a okolitých dedín natoľko zaujala, že začali na tábor pozývať aj svojich rumunských kamarátov. Samozrejme, vítaný bol každý, a tak animátori flexibilne začali s rýchlokurzmi rumunčiny.
Videsáci na štyroch večerných stretkách nadväzovali kontakty aj s mladými.
„Spoznávali sme sa, hrali, no nesmeli chýbať duchovné aktivity. Dúfame, že budúci rok nám pomôžu s táborom,“ plánujú spoluprácu slovenskí animátori.
Vyvrcholenie spoločných chvíľ v Rumunsku padlo na Pánov deň, na nedeľu. V kázni pán farár prirovnal slovenských dobrovoľníkov k Ježišovi a jeho učeníkom: „Tak ako Ježiš rozmnožil päť chlebov a dve ryby, oni v deťoch rozmnožili radosť a Lásku.“ Rozlúčkovú svätú omšu sprevádzal radostný spev táborových detí a mladých priateľov.
Potešenia a zážitky:
- Počasie bolo doslova vymodlené - pršalo len v noci a keď deti odišli
- Deti boli veľmi dobré
- Tešili sa z úplných maličkostí
- Po ceste každú chvíľu šiel kôň s ľuďmi posadenými na voze
- Kakal, kde sa mu zachcelo, aj za jazdy
- Niektoré veci sme na omši počuli po slovensky, rumunsky, nemecky aj maďarsky
- Všetci boli veľmi milí a pohostinní
- Tetušky nám stále nosili nejaké koláče
- Boli sme na svadobnom obrade
- Náš zástupca bol na birmovke
- Do našej spacej izbičky prišiel sám biskup spolu inými kňazmi
- Vo vedľajšej miestnosti bývali Švajčiari
- V sobotu sme s deťmi boli na výlete v Oradei v detskom parku, v katedrále sv. Ladislava a na hrade
- Skoro sme aj opekali
„Nie vždy vidí dobrovoľník výsledky svojej práce alebo vďaku a už vôbec nie za taký krátky čas. Tu to bolo ale inak. Bolo to veľmi povzbudzujúce a milé, vidieť ako decká napredujú a ako sa tešia z aktivít a našej prítomnosti. Tak sme to vnímali aj u ich rodičov a starých rodičov. Nemohli sa nám doďakovať. My len dúfame, že sme týmto neprišli o potencionálnu odmenu v nebi,“ spomínajú na chvíle s našimi rumunskými bratmi videsáci.
02.08.2011 19:34