Orechov dvor - doučovanie

Orechov dvor - doučovanie

Napríklad ja som sa to dozvedela až teraz. Zaujímavé. Len tak za rohom a toľko divočiny. Tak blízko, a zároveň tak ďaleko. Ďaleko nás, ďaleko od "normálneho" života. ORECHOV DVOR, rómska osada Nitry. V dňoch od 22.7. do 26.7.2022 som bola na Orechovom dvore doučovať.

Animátori "učitelia", sestry saleziánky a sociálni pracovníci. Nikdy by som nepovedala a ani sa neodhodlala myslieť si, koľko biedy, chudoby a špiny sa tam ukrýva. Tie osady poznáme asi všetci. Tak zvonka. Skúsenosti s tými ľuďmi má asi každý z nás.

Ešte tak dávnejšie... počúvajúc podcast o tejto problematike som sa stala svedkom krádeže pred naším domom. Pamätám si, ako ma raz v meste len tak strčili do cesty alebo zbili moju starú mamu. Krádeže, úžerníctvo, klamstvá, "nevychovanosť". Úplne iná, odlišná kultúra a život "mimo". Život bez hraníc. Alebo skôr život s moc úzkymi hranicami...

Pochopenie a ľútosť? Milosrdenstvo? Máme toho všetci dosť a hovoríme si, že ich poznáme a my sme tí lepší. Ale podľa koho kritérií?!

Skúsila som to. Búrať predsudky :)

Videla som vlasy plné vší. Jedno oblečko, ktoré nosia kolom dokola. Nohy zašpinené od blata. Hladné brušká. Svrab (na nástenke). Šváby... Dávky :) Oči plné hnevu, ale aj lásky. Ocot s mrkvou ako strava vs. pitný režim. Psom dokusaná sestra, voda liata na nás z balkóna. Pálenie medi...

Najprv som premýšľala, čo tam robím. Prečo som tam vlastne chcela ísť? A potom... Prečo som ja BIELA a oni čierni? Postupom času som si uvedomila, že našou prítomnosťou sa tam absolútne, ale že absolútne nič nezmení. Áno, bolo krásne písať s nimi ich prvé čiary, vidieť ako sa zlepšujú v čítaní či matematike alebo ako ich na doučko chodí viac a viac. Ale stále to neposunulo ani ich, ani osadu, ani systém, ani deti samotné. Boli sme tam, ale na to? Nie, nemali sme vypracovaný projekt na milión percent. A ani nám nešlo o to, aby sme ich odtiaľ dostali. To riešením ani nie je :)

To najdôležitejšie, čo môžeme dať druhým je NÁŠ ČAS a NAŠA PRÍTOMNOSŤ. Aj keď nezmeníme nič, môžeme zmeniť aspoň ten ich jeden úbohý deň na ulici. Vniesť do neho úsmev a nádej :)

A vlastne - my ako bieli, ktorí máme toho neskonale viac, nie sme až povinní deliť sa?!

 

TToto podujatie bolo podporené z dotácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu

v oblasti práce s mládežou, ktoré administruje IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže.

Veronika Maďarová

07.09.2022 13:20