Pán je môj pastier, nič mi nechýba
Osemnásty marec. Vystupujeme z autobusu. Náhle ma pohltí nával nostalgie. Moje milované Látky nás vítajú v celej svojej odrezanosti od sveta.
Blížime sa k chate. Vonku už niekto niečo robí. Po chvíli si nás daná osoba všimne. Úprimný úsmev na chvíľu predlžuje západ slnka. Takto nás víta sestra Dáška. Na schodoch sa objavila druhá osoba. To nás už so šibalským smiechom pozýva do chaty sestra Marika. Vyzerá to tak, že nás nebude veľa, ale kto na duchovnej obnove môže hovoriť o kvantite. 
Večer sme už kompletní a so značným očakávaním počúvame, akým štýlom budeme prežívať nasledujúce dva dni. V noci konečne prichádza túžobne očakávaný hosť. Zmysel nášho emauzského rozjímania. Zabýval sa v kaplnke, kam sme za ním mohli kedykoľvek prísť a stíšiť sa. „ Modli sa a pracuj.“ V podvedomí riadení týmto heslom, podávame ruku manuálnej práci. Neďaleké JRD je nám inšpiráciou a my sa s odhodlaním púšťame do roboty. Hlboké modlitby a čítanie písma striedame so záchvatmi smiechu a varením kávy. Jedlo je delikátne a ochutené láskou, za čo musíme poďakovať všestranným rehoľným sestrám. A to je len „štipka“ z toho, čo pre nás celý víkend robili.
Ľudia, ako náhle budete mať možnosť ísť na Emauzy 3, nerozmýšľajte pridlho a čo najskôr sa
prihláste. Myšlienka na nasledujúce dni pre vás všetkých: „Pán je môj pastier, nič mi nechýba.“
24.03.2016 13:45