Božie dary
Ježiš nás vyzýva k hlbšiemu vzťahu k Bohu Otcovi, to by nebolo nič zvláštne, lebo takúto výzvu nám adresoval už mnohokrát, ale teraz nám hovorí, aby sme mu plne dôverovali. Dokonca až tak, že ho máme o všetko prosiť, máme mu klopať na srdce, máme ho hľadať a nájdeme ho a zakončuje to krásnym prirovnaním k ľudským otcom.
Zamyslenie: Koľkokrát sa stalo, že sme nahnevali rodičov a prosili sme ich o odpustenie a na druhý deň nám dali raňajky, urobili nám čaj, odviezli nás do školy, akoby sa nič nestalo. Nestalo sa, že by sme namiesto raňajok, dostali kamene. Namiesto desiaty šupky od zemiakov. Namiesto čaju špinavú vodu, či nám zobrali topánky, aby sa nám do školy kráčalo ťažšie. Presne to robí aj Boh, ale lepšie. Keď si predstavíme, že naši rodičia sa možno tvária, že zabudli, ale občas si na to spomenú a „pripomenú“ nám naše hlúposti, možno už časom len tak, zo žartu, tak si môžeme byť istí, že Boh sa k naším pokleskom už nevráti. On totiž dokonale zabudol. A keď niekto, kto nedokáže dokonale zabudnúť, nám dáva dobré veci, o čo viac nám dáva Ten, kto nás ľúbi dokonale? Ježiš nás dnes pozýva o tom rozjímať.
Keď prosíme, prejavujeme svoju odkázanosť. Prosba nás robí pokornými a navyše ňou dávame nášmu Bohu možnosť prejaviť sa ako Otec. Takto poznávame Jeho lásku k nám. Vo svojej prosbe sa nemáme riadiť egoizmom, pýchou, lakomstvom ani závisťou. Treba sa však Pána pri modlitbe pýtať, či to, o čo prosíme, nám pomôže milovať ho viac a lepšie plniť Jeho vôľu.
Evanjelium: Mt 7, 7-12
Plug and Pray: Pane, nauč ma pokorne prosiť, prijať tvoju vôľu a už teraz sa radovať z darov, ktoré máš pre mňa pripravené. Veď ty si môj Otec, ktorý vie, čo potrebujem. Amen
V akcii: Dnes si skús nájsť špeciálny čas a povedz Bohu svoje prosby- choď na sv. omšu, zatvor sa do svojej izby.... Pros za tie veci, ktoré máš teraz v srdci a potom sa skús na to pozrieť očami Otca, ktorý ťa miluje.
Bonus: Nasledujúce video je krásnym dôkazom toho, čo povedal Ježiš: „Proste a dostanete.“ V tomto videu je príbeh ženy, ktorá v roku 2012 prišla do USA zo Sudánu. Bola tehotná a mala so sebou dve deti. Jej manžel zostal v utečeneckom tábore a obaja si už mysleli, že sa nikdy neuvidia. S pomocou miestnych obyvateľov, ktorí jej pomohli s administratívou a žiadosťami sa im podarilo po 3 rokoch manžela dostať do USA. Aké bolo ich zvítanie? Aké to bolo vidieť svojho 3 ročného syna po prvýkrát? Pozrite si to v tomto videu a pochopíte, ako sa na tejto rodine splnila Kristova výzva.
09.03.2017 00:30