Projekt:Vianoce! Laura | 16.12.2018 07:38
Keď som raz kráčala po osvetlenej ulici, napadlo mi, ako málo vlastne vidíme. Lampy - svetlo tohto sveta – nám síce svietia na cestu, aby sme išli správnou - vyšliapanou cestou, ale to je všetko. Nedovolia nám pozerať sa hore, aby sme videli niečo krajšie - hviezdy, ktoré nám ukazujú smer, a mesiac, ktorý vraví, že žiariť sa dá len vtedy, keď budeme v súlade so Svetlom. S hviezdami síce nevidíme Čítať ďalej »
Projekt:Vianoce! Laura | 15.12.2018 07:40
Svetu patrí silný hlas, ktorý má obrovskú moc. Dokáže človeka vyhodiť na vrch slávy a rovnako tak aj zhodiť do priepasti. Je vôbec dôležité, čo hovorí svet? Ako hlasno diktuje? Dôležitejší sú blízki, vzťah s Ježišom, správny priateľ, rodičia... Mnohokrát vidíš všeličo. Nedovoľ, aby sa Ti podlomili nohy alebo aby si zostal znechutený. Človek, ktorý dokáže kľačať pred Bohom, môže stáť pred celým Čítať ďalej »
Projekt:Vianoce! Laura | 14.12.2018 10:22
Dnes je doba nárokov, doba porovnávania, povinností a vyslovených i nevyslovených požiadaviek. Niekedy sa možno necháme strhnúť týmto svetom – buď my sami zmýšľame „rôzne“ (a nie práve najlichotivejšie) o druhých, alebo si príliš pripúšťame názor druhých o nás a našej identite. No nikdy sa nebudeme páčiť každému! Správne veci niekedy vyžadujú, aby sme sa druhým nepáčili, a niekedy ani „v Čítať ďalej »
Projekt:Vianoce! Laura | 13.12.2018 11:26
Ježiš dnes hovorí o svojom predchodcovi - Jánovi Krstiteľovi. Na konci úryvku evanjelia vyzýva, aby tí, ktorí majú uši, počúvali. Ako počúvam - rodičov, priateľov, súrodencov? Ako počúvam Ježiša? Dnes sa všetci vyjadrujú ku všetkému - zdieľajú videá s postojmi, komentujú... Odvšadiaľ ide hluk, hudba, sme nervózni, keď nám do pozadia niečo nehrá, cítime sa trápne niekedy sme nesvoji. Nie som aj ja Čítať ďalej »
Projekt:Vianoce! Laura | 12.12.2018 10:45
Bremeno života sa nám zdá ťažké, lebo si naň často prihadzujeme svoj strach, nepokoj, nedôveru, výčitky..... Nevieme prijať jeho bremeno Lásky, ktoré nám dáva silu cez bezpodmienečný úprimný vzťah zniesť, čo nás postretne. Lebo vo vzťahu k Bohu milovať znamená predovšetkým NECHAŤ SA NÍM MILOVAŤ. Potrebujeme uveriť, že sme milovaní bezpodmienečne i s našou úbohosťou, takí, akí sme, nehľadiac na Čítať ďalej »
Projekt:Vianoce! Laura | 11.12.2018 07:42
Sme ako ovečky, ktoré majú svojho najlepšieho pastiera, no občas máme chuť vyjsť z davu a prechádzať po rôznych chodníkoch vlastnou cestou a aj keď máme rovnaký cieľ ako ostatné ovce, stále nás to ťahá niekam ďaleko. Občas si to ani sami neuvedomíme a ocitneme sa uprostred lesa medzi vlkmi. Náš pastier by bol za nás ochotný opustiť celé stádo, len aby sme sa vrátili späť, pretože on nás chce Čítať ďalej »
Projekt:Vianoce! Laura | 10.12.2018 08:11
Muž na nosidlách nemal sám silu prísť pred Ježiša a prosiť ho o uzdravenie. Jeho priatelia mu však pomohli. A keď prišli pred dom, narazili na druhú prekážku - nemožnosť dostať sa dnu. Toľko príležitostí vzdať sa a odísť. A nebyť uzdravený. Rozobrať strechu domu, ktorý im nepatrí, nie je práve najlepšia reklama u majiteľa domu. Napriek tomu všetkému sa nevzdali. Možno niekedy máme pocit, že už Čítať ďalej »
Projekt:Vianoce! Laura | 09.12.2018 14:54
Advent je časom očakávania. Čakanie však nie je pasívnou záležitosťou. Je to čas prípravy. Čas aktivity, pri ktorej sa dáva do poriadku čo treba. Lukáš píše o vyrovnávaní chodníkov a o zasypávaní jám, aby príchod Kráľa bol dôstojný. Často sa hovorí o potrebe pripraviť si aj srdce nielen domácnosť. Žiaľ, často sa to ešte vždy zanedbáva. Čítať ďalej »
Projekt:Vianoce! Laura | 08.12.2018 13:44
Pri čítaní Zvestovania si stále predstavím tú situáciu, veľmi mladé dievča, ktoré ešte ani netuší, kam sa má uberať jej život. Vychovaná v chráme, už nemá rodičov a je zasnúbená zrelému mužovi... Ktovie akú predstavu mala vtedy Mária?V ten deň sa zmenil celý jej život. Prišiel anjel a zvestoval jej, že bude Matkou Božieho Syna. Myslím, že “dnešná” žena by sa zľakla, že to je príliš. Veľakrát Čítať ďalej »
Projekt:Vianoce! Laura | 07.12.2018 11:27
On odchádzal. A oni išli za ním. Slepci. Predstav si: dedina, ulica, ruch, obchodníci, roľníci. Horúčava, prach, ľudia. A tu zrazu dvaja kričia – v tomto zanedbateľnom dni, v nepokoji bežného pondelka alebo utorka. Nahlas, na ulici, uprostred všetkých kričia. Blázni. A ešte aj „Syn Dávidov“ – titul, ktorý patril jedine Bohu. Čítať ďalej »