Nehádž kameňom
Dnešný príbeh z evanjelia je nám v niečom veľmi známy. Možno v inom kontexte, no predsa sme na tom podobne aj v týchto časoch.
Odsudzujeme a posudzujeme ľudí na základe ich správania, skutkov i našich predsudkov. Otáčame sa chrbtom, skladáme telefón, zatvárame dvere, hotovo. Dennodenne podpisujeme rozsudok, lebo on je taký, urobil to a to…a veď my vieme, ako to všetko je. A dokonca niekedy odsúdime aj sami seba
Poznáme ale pravdu o človeku? Máme právo súdiť?
Ježiš nám dnes ponúka jasné učenie. On jediný vie o človeku všetko. On môže súdiť, nie my. Avšak On v dnešnom súde neprináša nejakú technickú spravodlivosť, ale pravdu o
človeku. Dnes aj nám stavia zrkadlo, pri ktorom musíme uznať, že nemáme právo stavať sa do role sudcov. Veď my sami sme už mnohokrát zhrešili a opätovne padáme.
„Choď a už nehreš…“ platí aj pre mňa
Všetci, ktorí ženu obviňovali dnes zo súdu odišli. Odišli bez odpustenia. Napriek uvedomeniu si svojej slabosti, pravdu o sebe neprijali. Zostala žena, ktorej Ježiš odpúšťa a dáva novú šancu. On nesleduje len hriech, ale predovšetkým človeka. Rovnakú šancu dostávame aj my, ak prijímame pravdu o sebe s úprimnou ľútosťou a snahou k lepšiemu.
Pug and Pray: Pane, viem že som nedokonalý. Často mám oveľa viac chýb ako tí, ktorých bez mihnutia skritizujem, odpíšem, odsúdim. Jediné, čo s tým môžem teraz robiť, je, s ľútosťou si to priznať a rozhodnúť sa pre nový život. Verím, že Ty odpúšťaš. Poďme spolu do toho.
V akcii: Posnaž sa dnes “zahryznúť si” do jazyka, zastaviť „ukazujúci prst“, i myšlienky, ktoré by chceli nad človekom vyniesť rozsudok. Nehádž kameňom. Radšej sa zamysli nad sebou s vďačnosťou za Božie milosrdenstvo.
Evanjelium: Jn 8, 1-11
Bonus: Pre plastickejšiu predstavu
23.03.2015 00:00