Odpúšťať a prijať odpustenie je právom Božích detí
Peter sa pýta Ježiša, koľkokrát má odpustiť svojmu bratovi. Ježiš mu pokojne odpovedá, hoci už skôr ho naučil modlitbu Otče náš a v nej sa modlíme aj „odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame“ – nie raz či sedem ráz, ale vždy keď sa ju (nielen) modlíme. Vždy!
Dnešné zamylsenie si môžeš aj vypočuť na Spotify
Petrova otázka môže byť pre nás povzbudzujúca, vidíme, že hoci je „veľký“ svätý, nebol vždy dokonalý.
Je ľahké a prirodzene ľudské padnúť, zhrešiť. Je prirodzené hnevať sa, občas mať druhého „v zuboch“, ale jedno je náročnejšie – odpustiť. Odpúšťať a prijať odpustenie je právom Božích detí. Nemusíme sa preň rozhodnúť, sme slobodní. Keď sa preň však rozhodneme, prinesie to voľnosť a odpustenie aj nám od nebeského Ocka. Veď sám Ježiš nás v modlitbe Otče náš naučil prosiť „odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame“.
Evanjelium: Mt 18, 21-35
Plug and Pray: Nebeský Ocko, odpusť mi, prosím, všetky moje pády. V Tvojom mene odpúšťam sebe, ľuďom (vymenuj). Prosím Ťa, požehnaj nás.
V akcii: Cvič sa v odpustení: ak ťa dnes niekto nahnevá, ak sa ti niečo nepodarí, skús čo najrýchlejšie odpustiť (sebe aj druhým).
Bonus: Otče náš
09.03.2021 00:00