Sila nenásilia
Mt 21, 1-11
Keď sa priblížili k Jeruzalemu a prišli do Betfage pri Olivovej hore, Ježiš poslal dvoch učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami, a hneď nájdete priviazanú oslicu a s ňou osliatko! Odviažte ich a priveďte ku mne! A keby vám niekto niečo hovoril, povedzte: ‚Pán ich potrebuje.‘ A hneď ich prepustí.“ Toto sa stalo, aby sa splnilo, čo predpovedal prorok: „Povedzte dcére sionskej: Hľa, tvoj Kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa.“
Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“ Keď vošiel do Jeruzalema, rozvírilo sa celé mesto; vypytovali sa: „Kto je to?“ A zástupy hovorili: „To je ten prorok, Ježiš z galilejského Nazareta.“
Rímski cisári, Herodes Veľký, ale i Pilát, vstupovali do Jeruzalema s veľkou pompou – v sprievode osobnej stráže v parádnom zbroji, s vojskom, za hlasov bubnov, trúb a s vejúcimi zástavami. Ježišov vstup s rozjasanými vidiečanmi z Galilei bol oproti nim takmer ako paródia. Navonok nesmel prekročiť hranice verejného poriadku, lebo inak by ho strážnici uväznili skôr, než mohol svoje poslanie presne v čase Paschy doviesť k zavŕšeniu. To však bol len vonkajší obraz Ježišovho slávnostného vstupu do milovaného mesta.
A predsa, podľa doslovného prekladu tento skromný sprievod spôsobil v Jeruzaleme zemetrasenie. Jeho vstup otriasol celým mestom. Pocítilo snáď, že tentokrát do neho vstupuje autentický a od vekov očakávaný Kráľ? I keď to bol až ostentatívne nenásilný vstup bez akýchkoľvek zadných vrátok!
Ježišov jednoduchý a predsa slávnostný sprievod nadväzuje na dejinnú tradíciu uvedenia nových izraelských kráľov. Vychádza nielen zo známeho obrazu Šalamúna pri jeho korunovácii, ale najmä pokoreného Dávida, ktorý bol nútený opustiť Jeruzalem prenasledovaný vlastným synom a ktorý sa do neho rovnako ponížene aj vrátil. Nie ako triumfujúci víťaz, ale umenšený, zranený hriechom i smrťou svojho syna Absolóna.
Aj Ježiš sa vracia do Jeruzalema k tým, ktorí od neho odpadli (porov. Mt 23,37). Vstupuje do svätého mesta ako neschopný boja. Paradoxne však naša záchrana pramení v tom, že nevie a nechce bojovať zbraňami tohto sveta. Ježišova lekcia vedie práve týmto smerom: je kráľom, ktorý ani v posledných chvíľach pozemského života nedal prednosť triumfu pred skromnosťou. Kiež jeho príklad v nás žije nielen počas tohto Svätého týždňa, ale navždy.
Bonus: https://www.youtube.com/watch?v=kTTrqpcasQA&list=PLfjwfPeAk8ex0UwTq4RsLho4vAzlgxVdV&index=1
sr. Dáša
01.04.2023 20:30