„Správna modlitba“
Moja modlitba pred zhruba štvrťrokom: „Pane Ježišu, ďakujem Ti, že si nenechávam veci na poslednú chvíľu, ako moja kamarátka. Ďakujem Ti, že mám čas rozprávať sa s Tebou, a nie len večer na desať minút, ako ona včera. Ďakujem, že nie som ako ona – lenivá, dotieravá, nespoľahlivá...“ Spomenula som si na túto moju „zbožnú“ modlitbu až teraz, keď som išla písať zamyslenie.
Evanjelium: Lk 18, 9-14
Zamyslenie: A koľkí z nás sa tak modlia? Alebo možno ani nemodlia, ale skôr povyšujú nad iných? Och, ako hlboko sme klesli, hoci si myslíme, že sa blížime k nebu. Vidíš to tiež? Ja až s odstupom času. Nie v tom okamihu, ako si to pomyslím. Niekto hovorí, že myšlienky ešte nie sú to isté, ako keby si to povedal nahlas. Ja hovorím iné. Mám s tým skúsenosť. Ak si už len pomyslíš o druhom niečo zlé, začne sa meniť tvoj postoj k tomu človeku a napokon zmeníš aj vlastné správanie. Začneš byť na toho druhého doslova alergický. A potom stačí len iskra, aby nastala explózia ničivých rozmerov. A preto chcem zmeniť prístup svojej modlitby, aby skutočne bola modlitbou. Aby ma Boh cez túto modlitbu pretváral. A čo ty?
Plug and Pray: Pane, ďakujem ti, že ma pretváraš. Pomôž aj... (meno toho, o ktorom zle zmýšľaš) a pretvor jeho/jej srdce. Ale hlavne to moje. Aby som ju/jeho vedela lepšie prijať takého, aký je.
V akcii: Skús sa zamyslieť. Máš vo svojom okolí niekoho, na kom ti doslova vadí všetko? Ak áno, tu je moja rada ako to dať do Božích rúk a oslobodiť sa od toho. Ticho. Nie len ticho a nič nepovedať, ale myslieť si svoje, ale aj ticho v myšlienkach. Jednoducho ticho. Ak ťa niečo naštve, jediný komu to môžeš vykričať, je Boh. Povedz mu to. Úplne konkrétne, čo ťa naštvalo, čo ti ten daný urobil a potom sa za toho človeka pomodli. Ale nie ako farizej. Ako Božie dieťa.
30.03.2019 00:15