Dobytie Malých Karpát
Naše, ešte stále bezmenné, stretko oslávilo koniec školského roka našou prvou spoločnou hrebeňovkou v Malých Karpatoch.
Piatok – alebo „Všetko je raz po prvýkrát“
Stretli sme sa poobede na AS Nivy. Hlavná organizátorka akcie Empé dorazila na poslednú chvíľu, no našťastie to stihla. Autobusom sme sa dostali do Plaveckého Mikuláša, kde sme si dokúpili potraviny a niektorí aj zubné kefky. Keďže nám počasie až tak neprialo, pobrali sme sa do chaty na konci dediny, ktorá patrí našim sestrám. Tam sme sa navečerali a zaznamenali sme do kroniky náš krátky pobyt na chate. Vychystali sme sa a išli sme do jaskyne Deravá Skala asi pol hodinu od chaty, kde sme sa naučili rozkladať stany požičané z oratka. Rozložili sme oheň a spravili sme si instantnú horúcu čokoládu. Vonku síce pršalo, ale nám bolo pri ohni sucho a teplúčko. Nezabudli sme ani na modlitbu, po ktorej sme išli niektoré prvýkrát spať do stanu.
Sobota – alebo „Keď nevládzeš, zaber!“
Po sobotných raňajkách sme sa rýchlo zbalili – čakala nás náročná túra na Záruby. Keďže niektoré sme neboli zvyknuté na ťažké ruksaky, trvalo nám to dlhšie, ale to nás nedokázalo odradiť. Išli sme okolo horárne Monrepos, čo znamená po francúzsky „môj pokoj“. Na jednej lúke sme si prečítali príbeh o mn=ichovi, prespával v jaskyni rovnako ako my. Keďže po dlhšej chvíli sme zistili, že sme minuli posledný prameň a už nám nezostávalo veľa vody, MP a Zuzka sa obetovali a vrátili sa po vodu. Vystúpili sme na hrad Ostrý Kameň a pokračovali sme po skalnatom hrebeni Zárub. Viedli nás sestry Čárske, ktoré však nabrali smrtonosné tempo a už sme ich nevedeli dohnať. Keď sme dorazili na najvyšší vrch Malých Karpát, začalo pršať. Monika a Dária sa na nás zhora len spokojne usmievali. Kvôli dažďu sme zišli k neďalekému ohnisku, no pod stromami na nás kvôli vetru pršalo ešte viac. Všade v lese bola hmla, takže to tam vyzeralo presne ako v Hobbitove. Postavili sme si stany, prezliekli sa do suchého a nad plynovou bombou sme si spravili teplú večeru. Potom sme sa ôsme natlačili do stanu pre štyri a hodnotili sme tento rok na stretku. Deň sme zakončili modlitbou a niektoré si ešte zahrali Citadelu. Všetko jedlo, čo nám ostalo, sme zavesili na strom kvôli myšiam, a postupne sme išli spať.
Nedeľa – alebo „Niečo sa končí, niečo sa začína ...“
Večer a v noci síce sem-tam pršalo, ale ráno bolo znovu pekne. Zbalili sme sa a vybrali sme sa smerom do Smoleníc. Dolu kopcom sa nám išlo ľahšie, aj keď sa nám šmýkalo a niektorým sa podarilo aj párkrát spadnúť :) Cez Čertov žľab sme sa dostali na Smolenický zámok. Väčšine z nás sa nechcelo ísť na prehliadku, tak išla iba Zuzka, MP a sestra Monika. Zišli sme do Smoleníc a zastavili sme sa v reštaurácii, kde sme sa konečne dočkali vareného jedla. S plnými bruchami sme nastúpili do plného autobusu, ktorý nás doviezol až do Blavy. Na stanici sme sa rozlúčili a s kopou zážitkov sme sa pobrali domov. Myslím, že tento super výlet si budeme pamätať aždo smrti :)
29.08.2012 15:17