Môžem byť aj smutná...

... veď v Petržalke práve skončil denný tábor o emóciách. 44 dievčat vo veku 7 až 13 rokov zažilo, čo znamená pomenovať svoje pocity a vhodne sa s nimi vysporiadať. A že je v poriadku, ak som smutná, nahnevaná, znechutená alebo prežívam strach. Samozrejme, z emócii si najviac zažili radosti.

13 animátoriek sa 18. až 22. 7. postaralo o zaujímavý program v rôznych častiach Bratislavy:

V pondelok dostala každá účastníčka vrecúško s gumičkou do vlasov (ušitou mladou tvorivou podnikateľkou z odpadového materiálu), podľa ktorej si našla svoje animátorky a skupinu. Cestou do Sadu Janka Kráľa sa skupina spoznala a zohrala. V tom im pomohla aj séria tímbildingových hier. Naučili sme sa táborovú hymnu a táborový tanček, ktoré sa stali veľmi obľúbenými. Po obede a čase na reflexiu témy plnili skupiny úlohy v rôznych častiach Sadu, až postupne skončili pred zmrzlinovou búdkou. V prežívaní témy dňa, ktorou bola radosť, im pomohli scénky inšpirované rozprávkou „V hlave“.

V utorok sme sa vybrali na výlet na detskú farmu do Kráľovej nad Váhom. Dievčatá sa dozvedeli veľa nového o zvieratkách. Učili sa prekonávať svoj strach, na čo mali mnohé príležitostí – nakŕmiť somárika, jazdiť na koni, pohladkať sokola, chameleóna, ježka, užovku... Niektorým stačili mačiatka, morčiatka, zajačiky, psíkovia. Viaceré dievčatá prebádali okolie a zbierali perá, ktoré stratil miestny páv. Čas v autobuse sme vyplnili spievaním, sledovaním okolia a zdieľaním radosti zo spoločných zážitkov.

V stredu sme strávili čas v botanickej záhrade. Dievčatá ju preskúmali a zapísali/nakreslili si všetko zaujímavé. Po obede sme sa venovali emócii hnevu. Postupne si vyskúšali možnosti ako rôzne môžeme spracovať hnev, aby nám alebo iným neublížil. Získané indície im prezradili, na čo je hnev dobrý. Istá mamička nám už dosvedčila, ako jej dcéra nadobudnuté skúsenosti aplikuje doma.

Vo štvrtok sme sa snažili premôcť naše znechutenie cestou lesom z Kramárov na turistickú vyhliadku pod Kamzíkom a dole kopcom na Partizánsku lúku. Potok a jeho okolie sme využili na stavanie hrádze a oddychové hry, v ktorých si deti mohli vyskúšať výjsť zo svojej komfortnej zóny. Bolo nám ľúto, že sme kvôli veľkej horúčave nestihli jednu hru, no pohoda a zdravie detí sú pre nás dôležitejšie.

V piatok sme obsadili Vodárenskú záhradu. Deti najprv získavali body za plnenie rôznych úloh. Potom sa každá skupina dohodla, aké 3D dielo vyrobí a získané body vymenili za materiál na jeho tvorbu. Po prezentácii výtvorov, obede a reflexii nasledovala ďalšia hra s rôznymi úlohami, ktoré vyžadovali spoluprácu a odvahu každej členky skupiny. Keďže bol opäť horúci deň, animátorky neváhali v aktivitách využiť vodu. V tento deň sme sa venovali smútku a myšlienke, že je ok byť smutná, resp. prežívať akúkoľvek emóciu. Záverečná scénka, ďakovanie animátorkám (art printy boli z dielnej ďalšej mladej umelkyne), spoločná fotka, zmrzlina a rodinný piknik na farskej záhrade však smúteniu nenechali veľa priestoru.

Čo si myslia animátorky?

- Na tábore bola rodinná atmosféra, úprimné priateľstvá, z animátoriek bolo cítiť ochotu robiť dobro, načúvať dievčatám..

- Vidím v tom zmysel, hoci je to náročné

- Mali sme super spoločenstvo

- Oceňujem pohodovú atmosféru, hymnu, tanec, flexibilný program, žiaden stres.

Čo sa animátorky naučili a odniesli si z tábora?

- Dievčatá vedia komunikovať o svojich emóciách a dá sa s nimi o tom rozprávať aj na hlbšej úrovni. Dievčatá ocenia úprimnosť aj ohľadom našich emócií - netreba sa na nič hrať, ale byť autentický.

- Potrebujem byť chvíľu sama, zorientovať sa sama v sebe, pomenovať si to, čo cítim a tak

- Môžem byť smutná aj pred ostatnými

- Ako zvládať hnev

- Každý sa prekonáva. Každý ma rovnaké prekážky a je na nás ako sa k nim postavíme. (napríklad prekonanie nechuti pri túre)

- Ako správne pracovať s hnevom

- Som rada, že som sa naučila, akým neagresívnym spôsobom sa dá vyriešiť / zbaviť sa hnevu

- Naučila som sa ovládať hnev a znechutenie

- Je v poriadku necítiť sa dobre a ozvať sa

- Učila som sa viac načúvať potrebám dievčat.

- Všímavosti? Aspoň dúfam. Určite som prehĺbila trpezlivosť

- Trpezlivosti, lebo už viackrát som mala veľké nervy a chcela som na nich nepríjemne skríknuť, ale udržala som sa

- Lepšie pracovať s deťmi, prekonať svoju nechuť