Rodičia Aničky sú proste kúl

Narodila som sa s DMO-detská mozgová obrna. Keď som mala desať mesiacov, doktorka povedala mojím rodičom, že nebudem chodiť. Moja mamina namiesto toho, aby to oplakávala, chytila sa situácie a začala so mnou cvičiť.

Napriek tomu, že som jej hovorila že ju neznášam a že mi iba robí zle, ona sa nevzdala a cvičila so mnou ďalej. Keď jej bolo najťažšie, ocko ju podržal a neprestával veriť, že začnem chodiť. Môj ocko a moja mamina sa navzájom dopĺňali. Navzájom sa podporovali. Teraz mám 16 rokov a chodím. Síce nie tak ako by som si predstavovala, ale chodím a to je hlavné. Veľká vďaka patrí mojím rodičom. Napriek prekážkam, ktoré mali, stále bojovali.

Neviem si predstaviť, že by som žila bez ocina alebo maminy. Mamina ma vždy podrží, keď mi je najhoršie a vždy mi vie veľmi dobre poradiť. Ocko ma vie rozosmiať a utešiť, keď som smutná. Neraz sa stane, že keď sa mamina na mňa hnevá, ocko ju upokojí a keď sa ocko na mňa hnevá, mamina ho upokojí. Som veľmi rada že môžem mať maminu aj ocka. Najviac si na ockovi vážim, že vždy, keď som smutná, ani mu to nemusím povedať. On vie, že som a hneď ma zavolá do izby a ponúkne mi rozhovor. Na mamine si najviac vážim, že je veľmi obetavá. Keď ju niekto o niečo poprosí, ona mu pomôže, aj keď práve nie je najvhodnejší čas. Keď potrebujem odvoz zo školy a ona ma nemôže odviezť, obvolá aj celé Slovensko, len aby mi našla odvoz. 

Aj keď som mala 4 súrodencov, chcela som ešte aspoň jedného. V jeden deň sa moji rodičia rozprávali o niečom hrozne tajnom a ja som zahlásila: Mami ty si tehotná! Na moje počudovanie mi povedala áno. 5.12 2014 sa narodila moja malá sestrička Alžbetka. Úplne mi zohrieva srdce ako sa mamina s láskou o ňu stará. Nič nie je nad maminkinu lásku. Okrem tej Božej. Ja viem, aj ocko sa stará s láskou o Alžbetku, ale tá maminkina je taká krásna, úprimná a materinská. 

sr. Hela Šlenkerová

01.02.2015 15:15