Stopli nám to v polke
Keď som prišla, prípravy výborného jedla boli v plnom prúde. Každá mala za úlohu potešiť stretko nejakým malým gestom. Jedna urobila tortu, druhá doniesla jahody, ďalšia nám prečítala text z knihy Rómeo a Júlia. Mali sme veľmi peknú prezentáciu, ktorou zhrnula jedna z nás život v tomto spoločenstve.
Po sv. omši nás naše animátorky opustili a my sme sa vrátili do domčeka nachystať valentínsko-romantickú večeru pri sviečkach. Čo dodať, bola to nádhera. Stôl hral ružovými a červenými farbami. Večeru sme vytrávili pri pozeraní filmu Listy pre Júliu. Stopli nám to v polke. Poznáte ten pocit, keď máte niečo rozpozerané a čakáte ako to skončí a ony vám to stopnú... Začali sme pádom dôvery. Nie všetky si to skúsili, ale aj tak bolo pri tom veľa smiechu a aj plaču (od šťastia). Obliekli sme sa a šup na oči šatky. Vyšli sme na ulicu a viedli nás, ktovie kde. Keď sme prišli na cintorín, rozdelili nás po dvojiciach. Dali nám mapu kam máme ísť a tam nájdeme ďalšiu mapu. Naše animátorky nás uisťovali, že sa nám ani vlások neskriví. Tak, veď dôverujte im! Išli sme po osvetlených uličkách a nejaký človek sa tam začne iba tak bicyklovať, ďalší vrieskať a búchať o bránu. Keď bolo po týchto nástrahách, zrazu nás prenasledovali dvaja ľudia v čiernom. A vy sa ani trocha nebojíte. Nakoniec sme zistili, že to boli chlapci z farnosti a že nám nič nehrozí. Áno, potom nasledoval smiech a spomienky z hry. Naša nocovačka bola veľmi úspešná. Tešíme sa aj na budúce.
dievčatá zo stretka Vlna kritiky
P.S.: Dôverujte svojim animátorkám.
06.03.2014 10:17