Humenné je pre nich osem hodín vzdialené
Od 23. septembra, kedy sa začal zimný semester, päť animátoriek z humenského saleziánskeho strediska začalo študovať prvý rok na vysokej škole. Miška Zbuňaková, Aďka Tovarňaková, Maťa Vacová, Dominika Kostolníková a Monika Fecenková sa podelili o to, čo bolo zo začiatku pre nich najťažšie a či sa zapojili do saleziánskeho strediska aj v inom meste. Prezradili aj, čo pre nich znamená Humenné teraz.
1. V ktorom meste a čo študuješ?
Miška: V Trnave na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity, študujem za pani učiteľku matematiky a etickej výchovy.
Aďka: Študujem psychológiu v Prešove.
Maťa: Momentálne študujem v Bratislave manažérsku matematiku.
Dominika: Dze su šicke vychodňare? U Bratislave predsa :D Áno, tak až tu ma zavial východný vietor, konkrétne na Národohospodársku fakultu Ekonomickej univerzity tzv. EUBU, kde študujem už odmalička vysnívaný odbor FBI....čo teda ale bohužiaľ neznamená FederalBureauofInvestigation, ale Financie, bankovníctvo, investovanie. Teda, policajtka zo mňa nebude.
Monika: Na Univerzite Komenského v Bratislave študujem na Fakulte managementu odbor manažment.
2. Čo sa ti páči na tvojej škole, intráku a meste?
Miška: Moja škole je výnimočná mnou, svojimi kresťanskými koreňmi, chutnou školskou jedálňou a tým, že moja fakulta je najlepšou pedagogickou fakultou na Slovensku (mám sa čím chváliť) a že je postavená dosť mimo centra. Mesto je fakt pekné, nové námestie so starými hradbami, parky a aleje, šoféri ti vždy zastavia na prechode, no a kam chceš ísť, tam dôjdeš keď pôjdeš rovno :D
Aďka: Na škole sa mi páči to, že ju mám blízko od intráku, od centra mesta a taktiež aj od domova. Všetko je tu po kope. Čo sa týka intráku, tak som veľmi spokojná, pretože mám dobrú spolubývajúcu, len nám chýba chladnička . S mestom sa ešte len zoznamujem, ešte ho dobre nepoznám
Maťa: Na mojej škole sa mi páči, že je veľká, je tam veľa bufetov (ale nie), mám veľmi zlatých spolužiakov, myslím si, že sme si aj sadli. Čo sa týka intráku, tak môj je celkom fajn, spolubývajúce sú milé baby, navzájom si rozumieme a mesto sa mi dosť páči. Som veľmi rada, že som v Bratislave, pomaličky sa tu začínam orientovať a začínam sa aj čoraz menej strácať.
Dominika: Oceňujem to, že mi škola pripomína naše humenské gymnázium. Preto sa tu cítim dobre a najlepšie sú spacie vaky na chodbách. Obrovské vankúše, kde neraz nájdete spať štúdiom zmorených študentov. Čo sa týka internátu, spočiatku som sa pre istotu pripravovala na najhoršie. Realita ma napriek tomu milo prekvapila.
Monika: Páči sa mi mojej škole, že je viac praktická ako teoretická a tiež aj to, že je vzdialená od intráku 20 minút autobusom, čo mi dáva každý deň možnosť vidieť cez sklá preplnenej MHD-éčky veľkú časť Bratislavy, ktorá už nepovažujem za veľké mesto, hoci zablúdiť alebo nastúpiť do nesprávneho autobusu nie je žiaden problém. No a čo sa týka intráku, tak som šťastná, že bývam len na 4. poschodí (náš intrák ich má 12).
3. Čo bolo pre teba najťažšie počas prvých týždňov?
Monika: To, že som bola vo všetkom viac menej odkázaná sama na seba, že naozaj všetko bolo nové a obnášalo to naraz veľa zmien. Spolužiaci, bývanie, škola, mesto, doprava. Teraz to už však beriem ako ťažkú, ale veľmi dobrú skúsenosť.
4. Máš nejaký úsmevný zážitok?
Miška: Nuž, stalo sa sami, že som sa premávala po kostole v nákupnom vozíku.
Maťa: Keď som cez prednášku chcela zavolať na spolužiačku, ktorá sedela o dva rady nižšie a som mala fľašu v ruke, tak v mojej snahe som oliala všetkých ľudí, ktorí sedeli najbližších 5 radov podo mnou.
5. Čomu sa venuješ mimo školy?
Miška: Samozrejme povinnostiam, tým školským :D Ale inak aj poctivému spánku,oratku, pozeraniu filmov, no a som nútená si aj navariť či nakúpiť, rada niekam idem so spolužiačkami a spolužiakmi, tiež do BA na stretká Čoko a za ostatnými Humenčanmi.
Aďka: Mimo školy sa snažím chodiť na sv. omše, ktoré organizuje UPC v Prešove, alebo ak sa dá, tak aj na ďalšie aktivity spojené s UPC. Občas si zájdem nakúpiť do mesta alebo sa teraz chystám ísť do divadla.
Maťa: Mimo školy sa venujem spánku, v UPC hrávame floorbalovú ligu, párkrát som bola v divadle, myslím, že je toho dosť a nemôžem povedať, že sa nudím, resp. sa mimo školy venujem škole :)
Dominika: Mimo školy trávim najviac času mimo školy :D To znamená na internáte, nákupom jedla, ktoré nejak zázračne vždy z poličky zmizne, so spolužiakmi alebo už keď treba, tak sa aj učím.
Monika: Spoznávaniu nových kútov, špeciálne nákupných centier Bratislavy. Ale vyjdeme si so spolužiakmi do kina či zabehať k Dunaju, ktorý sem-tam omylom nazveme Laborec.
6. Našla si si cestu k saleziánom alebo inému spoločenstvu aj v inom meste?
Miška: Našla, dokonca som v „centre“, keďže u Saleziániek na priváte bývam (a Saleziáni sú „za rohom“). Pomáham tu s Dankou Čopanovou v oratku, chodievam na omše, občas s niekým zo školy k Saleziánom do oratka sa zabaviť. Keď nie je priveľká zima, tak idem do UPeCe-čka na vysokoškolské omše. A vravím si, že raz začnem chodiť aj na stretká v UPece-čku...
Aďka: Prostredníctvom mojej spolubývajúcej som sa dozvedela o Prešovskom UPC-čku. „Zapadla“ som do takého malého spoločenstva, kde sa vždy v utorok večer stretávame na modlitbe ruženca. A ako som už spomínala, snažím sa chodiť na sv. omše, ktoré sú určené hlavne pre vysokoškolskú mládež.
Maťa: o sa týka saleziánov nefungujem už tak aktívne ako v Humennom,predsa len je to dosť ďalej a môj rozvrh nie je práve najvhodnejší, ale čo sa týka športového tímu, stále zastrešujeme nejaké akcie, takže je to v pohodke a večernému volejbalu som ostala verná aj tu v Bratislave.
Dominika: Jeden z bodov, na ktoré sa každý týždeň teším sú naše humenské stretká. Sú pre mňa veľkým obohatením, pretože neraz diskutujeme o témach, nad ktorými sa človek často nezamýšľa. K saleziánom na stretká zatiaľ nechodím, aj kvôli vzdialenosti a zatiaľ nie celkom zorganizovanom časovom harmonograme. Našla som si ale inú alternatívu. Neďaleko internátu sa nachádza jaskynka s Pannou Máriou. Je to zázračné miesto, kde sa môžem stíšiť a nachvíľu uniknúť z každodenného zhonu.
Monika: Určite to nie je ako v Humennom, ale začala som chodievať na stretká na Mamateyke a raz do týždňa tam mávam pre dievčatá gitarový krúžok, ktorý mi robí radosť. Do UPecečka chodievam skôr len na omše.
7. Čo pre teba znamená Humenné teraz?
Miška: Mesto 8 hodín vlakom vzdialené, kde sa rada vraciam a spomínam na chvíle tu strávené. Znamená rodinu, priateľov, dievčatá z môjho stretka a zo strediska. A tiež domácu kuchyňu a východňarčinu :D
Aďka: Humenné pre mňa naďalej ostáva miestom domova, kde sa cítim najlepšie.
Maťa: Humenné je pre mňa stále moje rodné mesto. Je pravda, že keď som v Bratislave, tak sa mi domov až tak veľmi nechce (predsa len 8 hodín vo vlaku je 8 hodín a to je dosť), ale vždy sa tu budem rada vracať.
Dominika: Ako som už spomenula, Humenné je pre mňa návratom do reality. Pravidelne sa tu vraciam a snažím sa využiť každú minútu či už s rodinou alebo kamarátmi. Hoci je cesta dlhá a únavná, tie 3 dni mi za to určite stoja. Teraz som si uvedomila, čo pre mňa Humenné znamená a ako mi chýbajú všetky aktivity, ktorých som sa kvôli škole musela vzdať. Preto všetci, čo ste ešte tam, využívajte čas naplno, lebo časovrat zatiaľ vymyslený nebol.
Monika: Znamená pre mňa to, že už v Strážskom pochodujem vo vlaku oblečená a prichystaná vystúpiť. M(i)esto, kde sa neviem dočkať. Je to domov.
17.11.2013 22:47